Mám rozpracovaných asi 20 rôznych článkov o cestovaní, ale dnes ráno som sa zobudila s tým, že vám chcem napísať o úsmeve.

Možno je to aj preto, že v lietadle často vidím cestujúcich namrzených, odutých či bez nálady. Hlavne to zamrzí vtedy, ak sa na nich usmievam, zdravím ich a ich odpoveďou je ignorancia. Ak sa neodzdravia, tak si poviem: „Ok, možno sú len zamyslení,“ ale ak sa na mňa škaredo pozrú alebo zazerajú po mne, tak to ma potom už trochu naštve. Vtedy mi pomôže hlboký nádych a výdych. Upokojím sa a zase nahodím úsmev. (Je to predsa súčasť mojej práce, no tiež som len človek.)

Áno, všetci máme niekedy zlý deň.

Áno, tiež mám niekedy zlý deň.

Áno, tiež sa mi niekedy nechce usmievať. Ale chcem vám povedať o sile úsmevu.

Veľa dievčat sníva o tom stať sa modelkou, herečkou či letuškou. No, často to skončí iba pri detskom sne. Možno dievčatá počúvajú svoje okolie alebo svoje vnútro, ktoré hovorí: „Je to príliš trúfalý sen. Nepodarí sa ti to…“ a potom sa nesnažia, aby sa sen stal realitou.

Možno si uvedomia, že to vlastne ani nechcú, že to bolo iba detské poblúznenie. Tak či onak tiež som mala detský sen.

Snívala som o tom, že bude zo mňa herečka. Doma som vždy hrala divadlo. Hlavne, ak som niečo nechcela, vtedy to bolo riadne dramatické. Čo vám budem hovoriť, bola som niekedy príliš živá. Teraz som oveľa lepšia, môžete sa opýtať mojej mami…

Hlavné mesto Rakúska vytvára s Bratislavou najtesnejšie zoskupenie dvoch hlavných miest v Európe, od seba sú vzdialené iba 65 km. Je to impozantné mesto na Dunaji, ktoré na prvý pohľad môže pôsobiť veľmi neprístupne a chladne. Na druhej strane si vás získa svojou históriou, architektúrou či skvelým jedlom.

Nezabudnuteľná je atmosféra vianočných trhov, ktorú úplne zbožňujem – vôňa punču, pečených gaštanov a milión ďalších drobností.

Je to miesto plné inšpirácie, na ktoré by nám snáď nestačil ani mesiac. V tomto článku vám zatiaľ predstavím “povinnú jazdu” historickým centrom Viedne, ktorú zvládnete aj za pol dňa.