Viedeň za (pol)deň: Absolvujte povinnú jazdu historickým centrom

Hlavné mesto Rakúska vytvára s Bratislavou najtesnejšie zoskupenie dvoch hlavných miest v Európe, od seba sú vzdialené iba 65 km. Je to impozantné mesto na Dunaji, ktoré na prvý pohľad môže pôsobiť veľmi neprístupne a chladne. Na druhej strane si vás získa svojou históriou, architektúrou či skvelým jedlom.

Nezabudnuteľná je atmosféra vianočných trhov, ktorú úplne zbožňujem – vôňa punču, pečených gaštanov a milión ďalších drobností.

Je to miesto plné inšpirácie, na ktoré by nám snáď nestačil ani mesiac. V tomto článku vám zatiaľ predstavím “povinnú jazdu” historickým centrom Viedne, ktorú zvládnete aj za pol dňa.

 

Aj cesta vlakom môže byť zážitok

“Krásne ránko,” sú slová, ktoré na mňa obyčajne svietia z displeja mobilu pri zvonení budíka. Tentokrát sa nestihol ozvať. Podarilo sa mi vstať ešte pred ním (5:40). Stalo sa mi to viackrát ako trikrát, takže som vydedukovala, že to už nie je náhoda :).

Po “ranných rituáloch” som vyrazila do Bratislavy. Išla som zrýchleným vlakom (len o trošku pomalší ako rýchlik, ale za cenu osobáka), keďže som sa až tak neponáhľala ale chcela som mať rezervu, ak by sa niečo neočakávané stalo. A veruže sa aj stalo. V Bratislave na stanici Vajnory na náš vlak čakal pokazený rýchlik (dobre, že som doň nenastúpila) a všetci ľudia prestúpili k nám.

Už aj predtým bol vlak dosť plný, ale po tomto to bola doslova plnka. Predstavte si to ako cestovanie vlakom tesne pred sviatkami a ešte išlo aj o „staré koženkové vydanie“ vlaku. Záležitosť, ktorú nemám potrebu často zažívať.

Dobre som sa zasmiala na hláškach “spolubojovníkov”, ktorí davové presúvanie sa z nástupišťa brali naozaj s humorom. Jedno z mála pozitív tejto jazdy. Aj napriek 15 minútovému meškaniu som rada, že sa mi v zdraví podarilo dostať sa do Bratislavy. A to si treba vážiť :).

Na stanici som si bežala vybrať peniaze z bankomatu (je tam SLSP, Tatra Banka, UniCredit a VÚB), aby bolo vo Viedni na nejaké dobroty. Na cestu som si kúpila oriešky (názov obchodu „Sušené ovocie“ kúsok od hlavného východu zo stanice). Mám s nimi dobré skúsenosti. Odporúčam. Za deň sa tam premelie veľké množstvo ľudí a tak je tovar naozaj čerstvý. Ceny sú tiež obstojné.

Ak máte radi niečo iné, tak na stanici (vedľa úschovne batožiny) robia fakt dobré Minit (bývalé Fornetti). Parádne to vždy po celej stanici rozvoniava, sú teplé a je tam aj zlatá pani predavačka. Povedala mi, že mám krásne oči. Celkom si ma tým získala :).

 

Z hlavnej stanice na Nivy za 10 minút

Zo železničnej stanice som išla s trolejbusom č. 210 na autobusovú stanicu Nivy. Cez týždeň autobus chodí každých 10 minút. Keďže som predchádzajúci spoj tesne nestihla, tak som si musela počkať. Cesta na autobusovú stanicu trvá 10 minút. Postačí vám 15 minútový lístok. V týchto smeroch chodí často kontrola cestovných lístkov. Osobne by som neriskovala pokutu najmenej 50 €.

Ak ste dlhšie neboli v Bratislave, tak na tomto odkaze nájdete všetky dôležité informácie o MHD.

Tip: Lístky na mhd si môžete kúpiť v žltých automatoch pri zastávkach, v novinovom stánku, prázdnou sms na číslo 1140 (40 min/1 €) alebo 1100 (70 min/1,3 €) – avšak nastúpiť do MHD môžete až po potvrdzujúcej sms, raz sa mi stalo, že mi došla až po 10 minútach – a na oficiálnom predajnom mieste autobusovej dopravy (začiatkom mesiaca/týždňa je tam veľa ľudí, pretože si kupujú mesačníky, ale ak chcete info o spojoch, tak tam vám poradia).

 

Prečo rada cestujem so Student Agency

Jupí, konečne som sa dostala na autobusovú stanicu Nivy a môžem vyraziť so Student Agency do Viedne. Student Agency autobusy chodia do Viedne každú hodinu. Zvyknem si lístky kupovať dopredu, ale keďže bolo veľa voľných miest, tak som si lístok kúpila až v autobuse.

Na výlet som išla s kamoškou Monikou, ktorá mala pristúpiť na ďalšej zastávke. Bola som v tom, že nastupuje na Moste SNP, ale nebola tam. Trošku som sa zľakla, pretože mi ráno volala, že si nie je istá či stíha bus. Nakoniec bola na zastávke Einsteinová (pri Inchebe).

Z okienka som ju sledovala, ako sa snaží kúpiť si lístok. Chcela som jej zaklopkať a nejak posunkami naznačiť, že sa nekupuje u stewardky ale u pána vodiča, ktorý má svoj dočasný “office v batožinovom priestore”. Po chvíľke sa k tomu dopracovala a ako bonus si užila trochu trápnosti. Tebe sa to, ale určite po tomto článku nestane :).

Obe sme si vydýchli. Všetko dobre dopadlo (stihla autobus) a o malý moment sme si už sŕkali z horúcej čokolády, ktorú nám ponúkla stewardka. Okrem teplého nápoja (káva, čaj, čokoláda) sme si mohli vybrať medzi Novým časom a Hospodárskymi novinami (myslia naozaj na každého :)).

Veľkou výhodou Student Agency sú dotykové obrazovky na sedadle pred vami, na ktorej si môžete pozrieť film či zahrať hru a skrátiť si tak nudnú cestu. Stewardka vám tiež s radosťou požičia slúchadlá. My sme celú cestu prekecali a tak sme využili iba WIFI, ktorá funguje na slovenskej aj rakúskej strane.

Ak si lístok na autobus kúpite v predstihu, tak vás to môže vyjsť iba 1 €. Počet takýchto lístkov je obmedzený, takže sa musíte poponáhľať. Bežne stojí jedna cesta 5 €.

 

Viedeň teš sa, už sme tu

Na konečnej stanici Štadión Viedeň vystupujeme. Hneď pri zastávke je obchodné centrum, kam môžete zbehnúť na toaletu (zadarmo). Bacha na to, že v nedeľu bývajú obchody vo Viedni zatvorené.

Kúsok od zastávky a nákupného centra sa nachádza stanica metra. Lístok na metro sa dá kúpiť v červenom automate. Môžete platiť v hotovosti alebo kartou. Ovládanie je naozaj jednoduché a intuitívne. Môžete si zvoliť jazyk (slovenčinu nehľadajte), potom si vyberiete, aký druh lístka chcete (dospelý, polovičný), počet kusov a zaplatíte. Cena jedného lístka je 2,2 € (platí na metro, autobus i električku). Nezabudnite si ho označiť v takých nenápadných označovačoch pri vstupe do priestorov stanice metra.

Zvuk označovača mi pripomenul staré označovače z bratislavskej MHD a dierka na lístku zase kliešte na označovanie lískov vo vlaku, ktorý používali v minulosti sprievodcovia. Pamätníci budú presne vedieť, o čom hovorím.

Do centra ide priamo fialové metro U2 smer Karltsplatz. My sme vystúpili na zastávke Rathaus (Radnica), pretože sme si chceli centrum prejsť pešo. Cesta metrom trvala asi 15 minút.

 

Prečo veža Radnice nemohla byť vyššia ako 99 metrov?

Radnicu (Rathaus) navrhol architekt Friedrich Schmidt. Postavená bola v rokoch 1872 – 1883 v neogotickom štýle s vežou podobnou gotickým katedrálam.

Na radničnú vežu sa dostanete, ak prekonáte 331 schodov. Zaujímavosťou je, že cisár František Jozef  I. dal architektovi podmienku, že veža nemôže byť vyššia ako 99 metrová veža na kostole, ktorý mu bol darovaný – Votivkirche (Votívny kostol, viď. nižšie). Schmidt sa s tým popasoval po svojom. Veža radnice je vysoká „iba“ 97, 9 m a na jej vrchol umiestnil Rathausmann (strážcu veže), ktorý meria 5, 4 metrov (3, 4 metrov bez stožiaru). Veža má tým pádom 103, 3 metrov. Dobre to vymyslel :).

Strážca stojí na 800 kg ťažkej gule, ktorá mu pomáha udržiavať rovnováhu, aby mohol vzdorovať aj najsilnejším búrkam. Inak Rathausmann by mal dosť veľké problémy nájsť si svoju veľkosť topánok, ktorá je 63.

Dnes je radnica sídlom viedenskej mestskej správy. Pracuje tu viac ako 2000 ľudí. Počas roka sa pred radnicou ale aj vnútri organizujú rôzne podujatia. Počas Vianoc si tam deti môžu napiecť koláčiky a ich rodičia si zatiaľ môžu pochutnávať na káve hneď vedľa.

Rodičia čakajú na svoje deti, ktoré pečú koláče vo vyzdobenej radnici počas vianočných trhov

Dočítala som sa, že je možné absolvovať aj bezplatnú prehliadku v pondelok, stredu a piatok o 13:00 hod. (okrem sviatkov a dní, keď sú tam zasadnutia). Prehliadka je v nemeckom jazyku, ale môžete si zapožičať audiosprievodcu v anglickom, francúzskom, talianskom alebo španielskom jazyku z informačného strediska na radnici (vchod Friedrich-Schmidt-Platz 1). Odkiaľ prehliadka aj začína a nie je potrebné sa na ňu dopredu hlásiť.

 

Aký bol dôvod stavby Votivkirche

Votivkirche (Votívny kostol – darovaný, venovaný na základe sľubu) sa nachádza v parku Sigmunda Freuda na ulici Währinger Strasse, neďaleko stanice metra Schottentor a blízko hlavnej budovy Viedenskej univerzity a radnice.

Kostol vás okamžite zaujme aj z diaľky. Hlavné priečelie je charakteristické dvomi bielymi vežami. V zadnej časti budovy sa zase nachádza jedna nižšia čierna veža. Keby ste sa na kostol pozreli spredu, tak by ste si všimli, že je veľmi symetrický. Nižšia čierna veža sa nachádza v strede medzi dvomi bielymi vežami.

Votívny kostol (Votivkirche) postavený za spásu Jeho Veličenstva

Stavba kostola je spojená s neúspešným pokusom o atentát na cisára Františka Jozefa I. Práve z vďaky k tomu, že mladý cisár pokus prežil sa arcivojvoda Ferdinand Maxmilián, neskôr cisár Mexika, rozhodol „za spásu Jeho Veličenstva“ zorganizovať zbierku na výstavbu tohto kostola. Výzvu na darcovstvo nasledovalo 300.000 občanov.

Kostol patrí k najvýznamnejším neogotickým cirkevným stavbám na svete. Dokončili ho po 23 rokoch a vysvätený bol v roku 1879, v deň striebornej svadby cisárskeho páru.

V kostole sa nachádzajú tri organy. Hlavný organ bol postavený v 1878. V roku 1915 bola doňho inštalovaná elektrická veterná turbína. Neskôr bol reštaurovaný, ale zostal takmer bez zmeny. Organ je jediným dielom tohto dizajnu a veľkosti, ktorá sa dochovala v pôvodnom stave, a preto je považovaný za jeden z najvýznamnejších historických organov na svete.

Dnes sa kostol používa ako múzeum, organizujú sa tam rôzne výstavy a hudobné podujatia. Keď sme tam boli my, tak tam akurát prebiehala výstava Michelangelovej Sixtínskej kaplnky. Veľmi veľa ľudí čakalo, aby sa dostalo dnu.

Pozreli sme si iba „predsieň“, kde bol strop veľmi vysoký a zaujala ma bohato zdobená vitráž okna. Určite sa tam plánujem vrátiť a poriadne si to zvnútra poprezerať. Nie že by sme mali niečo proti výstave, ale popravde, radšej sa vyberieme priamo do Vatikánu.

 

Park Volksgarten a jeho krásne ruže

Oproti radnici a vedľa divadla sa nachádza verejne dostupná záhrada Volksgarten, ktorá sa v roku 1823 stala prvým viedenským parkom. Park sa nachádza na mieste, kde bolo kedysi mestské opevnenie, ktoré bolo zničené Napoleonom v roku 1809.

Park má geometrické usporiadanie, ktoré bolo navrhnuté tak, aby sa tam návštevníci ľahšie orientovali. Park je známy vďaka veľkému počtu ruží. Nachádza sa tu viac ako 3000 kríkov a viac ako 200 rôznych odrôd ruží.

V lete je to tam krásne farebné a ruže tam pekne rozvoniavajú. Park je vhodným miestom na oddych, romantickú prechádzku či len pohodové trávenie času.

Na niektorých ružiach si môžete všimnúť tabuľky, ktoré znamenajú, že ruža je sponzorovaná. Za peniaze dostanete tabuľku, na ktorú si môžete napísať vlastný odkaz (či bude veselý, alebo smutný je na vás). “Svoju” ružu môžete mať na 5 rokov za 300 € :).

 

Biela majestátna budova Parlamentu ťa určite zaujme

Keď si prejdete park, tak oproti cez cestu uvidíte majestátnu bielu budovu. Budovu Parlamentu. Určite sa choďte k nemu bližšie pozrieť. Vedie k nemu hore cestička, tak to využite. Nechoďte len okolo, ako to urobilo veľa ľudí pred vami. Všímajte si detaily (sochy, stĺpy), veľkú fontánu oproti Parlamentu a užite si aj výhľad na okolie. Ak máte radi architektúru, tak sa vám to bude páčiť.

V Parlamente môžete ísť aj na prehliadku, ktorá je v anglickom a nemeckom jazyku. Vchod je dole, za fontánou. Chceli sme ísť aj my, ale bohužiaľ, sme tam boli v zlom čase. Prehliadky boli o 11:00, 14:00 a 15:00 v bežný pracovný deň. Tak sme si vzali aspoň leták v slovenskom jazyku.

Dočítala som sa tam, že budova bola postavená v rokoch 1874-1884 architektom Teophilom Hansenom. Architektonická koncepcia mala pripomínať staré Grécko ako „kolíska demokracie“. V roku 1918 sa práve v tejto budove uskutočnil prechod na republiku a vypracovala sa tu aj spolková ústava. Počas druhej svetovej vojny bola budova silno poškodená bombovými útokmi, avšak vo veľkej miere bola obnovená do pôvodného stavu. Zaujímavosťou je, že v historickej zasadacej sieni je sklenená strecha.

V budove parlamentu sídli Národná rada a Spolková rada. Národnú radu tvorí 183 členov, ktorých volia občania nad 16 rokov na obdobie 5 rokov. Spolková rada má teraz 62 členov, ktorí sú volení z 9 spolkových krajín. Každá spolková krajina, podľa veľkosti, môže vyslať od 3 do 12 členov do Spolkovej rady.

 

V múzeu nájdete aj Knihu mŕtvych či portrét múmie

Papyrusove múzeum a Rakúska národná knižnica sa nachádza v krásnej historickej budove, na Námestí hrdinov (Heldenplatz). Múzeum sa môže pochváliť vlastníctvom 300 unikátnych predmetov z troch tisícročí egyptskej kultúry.

Nachádza sa tu plne zachovaný portrét múmie ženy z 2. storočia nášho letopočtu, ktorý bol namaľovaný na drevo s technikou enkaustika (metóda maľovania pomocou vosku). Najstarším objektom v múzeu je Kniha mŕtvych zo Sesostris z 15. storočia pred naším letopočtom.

Múzeum je známe aj vďaka papyrusom v rôznych jazykoch, v ktorých sa spomínajú kúzla o amuletoch na ochranu proti chorobám až po to, ako vyzerali zmluvy o prenájme lisovne.

Pred budovou múzea a knižnice sa vyníma jazdecká socha arcivojvodu Karola Ludvíka Rakúsko-Tešinského v nadživotnej veľkosti. Do dejín sa zapísal hlavne tým, že cisárovi Napoleonovi v bitke pri Aspern uštedril prvú porážku na bojovom poli.

Papyrusove múzeum a Rakúska národná knižnica so sochou arcivojvodu Karola Ludvíka Rakúsko-Tešinského

 

Zaujímavosť, ktorú berte s nadhľadom

Všimli ste si niekedy, že na sochách má jazdcov kôň niekedy predné nohy vo vzduchu (čo je aj prípad koňa Karola Ludvíka), niekedy len jednu nohu a niekedy všetky na podstavci? Čím to je? Znamená to vôbec niečo?

Dozvedela som sa jednu zaujímavosť. Hovorí sa, že ak má kôň na soche s jazdcom predné nohy vo vzduchu, jazdec zomrel v boji. Ak je vo vzduchu len jedna noha, bol v bitke zranený a ak sú všetky nohy sochy koňa na zemi, jazdec zomrel prirodzenou smrťou.

Ako som vám už vyššie spomínala, berte to s rezervou. Táto informácia napríklad neplatí ani pri Karolovi, ktorý v boji nezomrel. Po vojenskej kariére sa šťastne oženil. Asi umelci chceli takýmto spôsobom dodať sochám trochu akcie a života.

Ak vás to zaujalo, tak si môžete spraviť hlbší prieskum (pri ktorých sochách to platilo a pri ktorých nie) a podeliť sa o zistenia dole v komentároch. Budem rada.

 

Galéria Albertína: raj všetkých nadšencov umenia

Za budovou múzea sa nachádza menší park, kde je Motýlia záhrada (Schmetterling house), do ktorej stojí vstup 6,50 €.

Bola som tam pred pár rokmi. Páčilo sa mi, že motýle mali voľnosť pohybu, dostatok priestoru a ľudia neboli pre nich stresujúcim faktorom. Porovnávam to s Butterfly garden v Dubaji, ktorú vám rozhodne NEodporúčam. Keď som tam išla, myslela som si, že to bude vyzerať ako vo Viedni, ale riadne som sa mýlila. Jednoducho povedané – motýle sa tam dobre rozhodne nemali.

Ak máte radi umenie, tak v Galérii Albertina si ho užijete. Nachádza sa za múzeom kúsok od Motýlej záhrady. Niekoľkokrát som v galérii bola a určite ju odporúčam každej kreatívnej duši. Je to tam naozaj krásne a inšpiratívne.

V galérii sa nachádzajú trvalé expozície od Moneta cez Picassa až po Baselitzeho. Najväčší obytný habsburský palác kedysi obývala dcéra cisárovnej Márie Terézie. Neskôr tam býval aj arcivojvoda Karol Ludvík. Albertina sa nachádza na jednom z posledných zachovaných bášt viedenského opevnenia.

 

Akú nevšednú situáciu sme zažili v kostole?

V budove Michaelerkuppel sa nachádza aj Sisi múzeum. Je to pekná historická budova so zelenou kupolou. Na námestí nájdete aj koče s koňmi, na ktorých sa môžete zviesť (na jednu jazdu si pripravte cca 50 €).

Vždy, ak je to možné, sa rady pozrieme dnu do kostola. Každý je jedinečný a vyzerá úplne inak. Navštívili sme aj Kostol sv. Michaela (Michaelerkirche). Postavený bol v 13. storočí. Patrí medzi najstaršie kostoly vo Viedni a je jednou z mála románskych stavieb v meste. Kostol je známy kryptou, do ktorej sa nám, žiaľ, nepodarilo dostať. Monika bola veľmi smutná.

Pri odchode sme sa ešte na chvíľku zastavili v predsieni a pozerali sme si, aké atrakcie sú v okolí. Prišiel tam aj pán bez domova, ktorý sa tam hlasno „uvoľnil“. Predtým, ako sme priestory urýchlene opustili, som sa ešte naňho stihla škaredo pozrieť, na čo sa trochu zahanbil. Snáď si nabudúce dá trochu pozor, heh.

 

Nazrite “Willymu Wonkovi” do kuchyne

Pár metrov od kostola (ulica Kohlmarkt 14) po ľavej strane pešej zóny sa nachádza DEMEL, výrobňa a predajňa cukroviniek spolu s reštauráciou. Určite si ju všimnete. Ako som vkročila dnu, ostala som v nemom úžase. Vyzeralo to tam perfektne. Mali tam rôzne koláče, cukrovinky a iné sladkosti. Ak pôjdete hlbšie do obchodu, dostanete sa až k dielni, kde sa tieto dobroty pripravujú. Keď som to uvidela a pritom som cítila tú lahodnú, silnú, čerstvú vôňu čokolády, prišiel čas na malú ochutnávku.

Kúpili sme si mini Sacherku (keď sme už v tej Viedni) a punčový rez (1 ks stál 2,2 €). Sacherka nám chutila viac ako punčový rez. Ten nám prišiel trošku suchý a príliš sladký. Chute sú ozaj veľmi individuálna záležitosť, osobne nemám moc rada sladké veci (nesladím) a zase Monike nerobia dobre výrobky z múky. To sme teda dvojka. V každom prípade vám odporúčam minimálne nakuknúť a vychutnať si vôňu čokolády. Je to zážitok.

 

O Stephansdome koluje krvavá legenda

Kovová maketa Stephansdomu

Dóm Svätého Štefana (Stephansdome) je označovaný ako rakúska národná svätyňa. Katedrála je najvyšším kostolom Rakúska a vo svete sa nachádza na 9 mieste.

Patrónom chrámu je sv. Štefan, ktorý je považovaný za prvého kresťanského mučeníka. Stavba dómu sa datuje až do roku 1137. Budova je dlhá 107 metrov a široká 34 metrov. Katedrála patrí medzi najvýznamnejšie gotické stavby v Rakúsku.

Dóm svätého Štefana má štyri veže. Západnú fasádu lemujú dve veže, ktoré sú cca 65 metrov vysoké. Najvyššia je južná veža, ktorá meria 136, 4 metrov. Severná veža nebola dokončená a meria 68, 3 metrov.

O dôvode, prečo veža nebola dokončená koluje niekoľko legiend.

Jedna z nich hovorí, že stavbu severnej veže ukončili v roku 1511, pretože jej architekt porušil zmluvu s diablom. Bol vyhodený z vrcholu veže a zomrel.

Realita však znie o niečo všednejšie. O nedokončenie severnej veže sa postarali finančné problémy a náboženské nepokoje.

Do dómu je vstup zdarma. Môžete sa tam do sýtosti poprechádzať a nasávať atmosféru. Monika zbožňuje presne takéto štýly a dáva dómu plný počet bodov.

V dóme môžete absolvovať aj prehliadku s výkladom, spolu aj so vstupom do podzemia a na vežu (cena 13,5 €, samostatné vstupy 5,5 €). Chcela som ísť na vežu, ale po informácii, že sa hore ide iba výťahom a výhľad je len na južnú stranu ma nadšenie prešlo. Vždy ma na vyhliadkach baví práve to, že si to musím vyšliapať a až potom si môžem vychutnať odmenu – výhľad. Takto sa vytratí celé čaro.

Napriek tomu som si povedala, že nabudúce absolvujem kompletnú prehliadku aj s výkladom. Katedrála je krásna budova a teším sa na rôzne zaujímavosti, ktoré sa dozviem.

V dóme si môžete zapáliť aj naozajstnú sviečku z vosku (za 0,5 €), na rozdiel napr. od Dómu sv. Alžbety v Košiciach, kde je možné za rovnakú sumu “zapáliť” iba elektronickú sviečku.

Všimli sme si, že v Parlamente a v Dóme sv. Štefana mali informačné letáky v rôznych jazykoch. Našli sme tam aj slovenčinu. Avšak, aké bolo naše prekvapenie, keď sme zistili, že aj oni si nás mýlia so Slovincami. Poplietli názov krajiny, jazyka a vlajky. Práve preto, že sme obaja ich susedia by si na to mali dať pozor. Alebo nie? Je to trošku smutné.

 

Máte chuť na poctivý Wiener Schnitzel?

Ak máte radi rezeň určite navštívte kultovú reštauráciu Figlmuller. Nachádza sa neďaleko Stephansdom-u na ulici Backerstrasse.

Je to naozaj známe a vyhľadávané miesto. Nebuďte preto prekvapený, ak budú ľudia čakať vonku, aby sa dostali dnu.

Monika tam bola na obede (ja moc mäso nemusím) a spolu s kamošmi sa zhodli na tom, že: “Lepší rezeň sme v živote nejedli.

Klasický rezeň stojí 19,8 €, kurací rezeň 12,5 € a zemiakový šalát 4,7 €. Rezne sú skoro také veľké ako taniere. Z jedného sa v pohode vedia najesť aj dvaja ľudia. Na požiadanie vám donesú ďalší tanier aj s príborom, takže tí menej hladní sa ľahko podelia.

 

Myslíte si, že marketing a kostol nejdú k sebe? Tak to ste ešte neboli v tomto kostole

Kostol sv. Petra (Peterskirche) sa nachádza na mieste, kde stál kedysi prvý kresťanský kostol vo Viedni (vtedajšom rímskom tábore). Kostol, ktorý vidíte dnes je dielom Lukáša von Hildebrandta a vznikol začiatkom 18. storočia. Na tomto mieste sa už viac ako 1600 rokov dennodenne konajú bohoslužby.

V momente, ako sme vkročili do kostola sme zacítili silnú vôňu kadidla. Mám rada tú vôňu. Potešili sme sa, že tam akurát hrali na organe. Asi sa pripravovali na koncert, ktorý sa tam mal konať. Tak sme si sadli, vychutnávali si hudbu a obzerali si kostol. Oplatilo sa ísť dnu, je naozaj prekrásny.

Takýto krásny strop je v Kostole sv. Petra

V kostole ma prekvapil leták, na ktorý môžete napísať svoj emailový kontakt, ak máte záujem o informácie o pripravovaných koncertoch a o programe. Všetky koncerty, ktoré sa konajú v kostole sú zadarmo. Doteraz som v žiadnom kostole nevidela takýto marketing. Naozaj ma to zaujalo a chcela by som vedieť, akú majú úspešnosť.

Všimla som si ešte jednu vychytávku, ktorú som nikde inde doteraz nevidela. V laviciach z vnútornej strany, tam kde sa kľačí pri modlitbe, sú zabudované radiátory. Pozerala som na to s otvorenými ústami. Wau. Musela som si hneď aj overiť či nie sú len na parádu. Veruže nie. Fungovali a príjemne hriali.

 

Krypta? Už si nie sme 100 % isté

Ako sme vyšli z kostola, zbadali sme plagát, na ktorom bolo slovo krypta. Monika má obzvlášť rada krypty a podzemné priestory, tak som jej chcela spraviť radosť a ísť tam s ňou.

Pani, ktorá vyberala vstupné (3 €) nemala veľmi dobrú angličtinu, ale povedala nám, že je to krypta s pomníkmi, kde prebieha momentálne výstava vianočných ozdôb (aj sto ročných). Nechali sme sa nalákať. Natešené sme si kúpili vstup. Monika ma nedočkavo poháňala ďalej so slovami, aby som sa nezdržovala obzeraním nejakých ozdôb. Chcela byť čím skôr v krypte. No, čakalo nás sklamanie.

Neboli tam žiadne hrobky, pomníky, proste nič, čo si my spájame so slovom krypta. Po našich otázkach, že kde to všetko je, nám pani povedala, že to je originál priestor krypty, ale že ju rekonštruovali, vymaľovali a bla bla.. že pôvodné veci vzali preč a ostal prázdny priestor. Tá hrobka bol jediný dôvod, prečo sme sa tam chceli ísť pozrieť. Nakoniec najzaujímavejšie na tom boli tie nie moc pekné ozdoby, lebo to bolo jediné, čo tam bolo.

Trošku sme to považovali za oblbnutie, ale tak, čo už. Peniaze sme si nepýtali späť. Povedali sme si, že to majú na kostol. Ľahšie o pár eur ale za to múdrejšie. Veď aj toto robí cestovanie zaujímavejším. Predsa len takéto situácie sú skvelým námetom na príbehy. Na začiatku vás to serie ale potom sa nad tým pousmejete :).

 

Pozrite si pôvodný organ z obdobia baroku

Na mieste terajšieho kostola sv. Jána Krstiteľa (Malteser Kirche St. John the Baptist) sa v roku 1217 nachádzala nemocnica s kaplnkou. V roku 1258 bola táto budova zničená požiarom. Kostol, ktorý tam stojí dnes bol vybudovaný v polovici 14. storočia.

Gotický sloh sa zachoval na chrámovej lodi a na presbytériu (priestor v chráme okolo hlavného oltára vyhradený pre kňazov). Interiér kostola spolu s fasádou sa menil a v roku 1806 dostal neoklasicistický štýl. V kostole sa nachádza viac ako 40 originálnych erbov významných rytierov a nachádza sa tam aj pôvodný organ z obdobia baroku.

Pôvodný barokový organ a rytierske erby na stene v Kostole sv. Jána Krstiteľa

 

Die Original Sacher-Torte

Ulica Kärtnerstrasse je od roku 1973 pešou zónou. Nerušene sa môžete prechádzať uličkami a obdivovať historické budovy. Na tejto ulici sa nachádzajú aj obchody luxusných značiek. Tiahne sa od Stephansdomu až po známy Hotel Sacher. Jeho súčasťou je aj Café Sacher. Áno, presne tu vznikla preslávená Sacherka.

Buďte pripravený, že ľudia zvyknú čakať vonku, aby sa dostali dnu. Videli sme to na vlastné oči a to bol pracovný deň. Kaviareň vyzerá luxusne a štýlovo.

Monika sa o Sacherke vyjadrila takto: “Čakala som šťavnatú chuť s výrazným lekvárom, ale bola to skôr hutnejšia torta plná čokolády. Porcia stojí okolo 5,50 € a dostanete k nej aj veľký kopec šľahačky. Ako “atrakciu” jednoznačne odporúčam. Prostredie je nádherné.”

Na budove sa nachádza pamätná tabuľa, ktorá nás informovala, že tu na sklonku života býval známy taliansky skladateľ Antonio Vivaldi, ktorý zomrel ako mnoho známych osobností tej doby v chudobe a v zabudnutí.

 

Čo má spoločné Kostolom sv. Karola s herečkou, ktorej nahotu vo filme odsúdil aj pápež?

Karolovo námestie (Karlsplatz) je jedným z najväčších viedenských námestí. Patrí medzi najfrekventovanejší a najlepšie prepojený dopravný uzol vo Viedni (je to aj konečná zastávka metra U2, ktorú som spomínala na začiatku článku).

Námestie je súčasťou Resselpark, v ktorom sa nachádzajú pamätníky a busty slávnych osobností. Na námestí oproti vodnej ploche sa nachádza barokový Kostol sv. Karola (Karlskirche) spolu s Viedenským múzeom.

Dočítala som sa, že v kaplnke sa vydávala Hedy Lamarr, rakúska a americká herečka židovského pôvodu, za svojho prvého manžela (dokopy bola vydatá 6x). Bola považovaná za jednu z najatraktívnejších herečiek.

Preslávila sa filmom Extase z roku 1932, v ktorom sa ukázala nahá. Bol to prvý prípad ženskej nahoty vo filme a pre spoločnosť to bol veľký šok. Film odsúdil aj pápež Pius XII. a Adolf Hitler ho úplne zakázal.

 

Neprehliadnite monument zapísaný v UNESCO

Námestie Márie Terézie (Maria Theresien Platz) sa nachádza medzi Národným historickým múzeom a Múzeom umenia. Dominantou námestia je obrovský monument so sochou Márie Terézie. Pravdepodobne, je to najvýznamnejšou pamiatkou z éry Habsburgovcov.

Monument je vysoký 19 m, váži cca 44 ton a na vrchole je 6 metrov vysoká bronzová socha Márie Terézie. Obklopená je 4 sochami jazdcov jej generálov. Pamätník je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

 

Ešte mám pre vás pár slov na záver

Toto bola taká malá ochutnávka Viedne a ani zďaleka to nebolo všetko. Ak pôjdete vlakom, tak sa môžete zastaviť v záhrade Belvedere Palace. Máte to hneď po ceste. Kúsok odtiaľ sa nachádza aj Vojenské historické múzeum. Keďže my sme išli z opačnej strany, tak sme sa tam nestihli staviť.

Za zmienku nepochybne stojí aj záhrada Schonbrunn Palace, kam sa oplatí ísť hlavne v lete. Za zábavou sa môžete vybrať do Prátru na kolotoče. Mám tam vyhliadnutý jeden kolotoč, na ktorý MUSÍM ísť :).

Ak máte v pláne navštíviť viac atrakcií v krátkom čase, tak si prečítajte o Viedenskej turistickej karte.

Vo Viedni plánujem navštíviť veľa miest v krátkom čase. Podľa zbežných výpočtov, ktoré som si robila by sa mi turistická karta mala oplatiť. V každom prípade vás budem informovať, ako to dopadlo, koľko som ušetrila, čo som navštívila a či to stálo za to. Určite prihodím aj nejaké podpultovky :). Máte sa na čo tešiť.

Dole do komentárov sa so mnou môžete podeliť, čo by som mala určite navštíviť a aké informácie by sa vám hodili.

Sledujte ma aj na Facebooku, aby vám nič neušlo.

Zdroje, z ktorých som čerpala: wien.gv.at, peterskirche.at, city-walks.inf, viennatouristguide.at, wikipedia.org

Ceny boli aktuálne v čase, keď som písala článok.

Fotografie: ja a Monika

Written by Martina
Pred pár rokmi som opustila prácu v korporácii a vydala som sa cestou väčšej slobody, ktorá mi dáva možnosť cestovať nielen po Slovensku. Mám rada dobrodružstvo a rada snívam, avšak niečo pre to aj robím, aby sa sen stal realitou. Pracujem ako freelancer, ale niekoľko mesiacov žijem hlavou v oblakoch. Doslova. Pracujem ako letuška. Chcem spomínať na to, čo som zažila a nie to, čo som vlastnila, preto dlho #neobsedím :)