Prežila som turecké kúpele: Muky aj relax v hamame

Keď budete v Turecku, tak určite musíte vyskúšať tradičné turecké kúpele, ktoré sa volajú hamam. V článku sa dozviete, ako to v kúpeľoch prebieha a na čo sa treba (psychicky) pripraviť.

Keď som bola pred pár rokmi v Istanbule, tak sme boli ubytovaní v hosteli, ktorý sa nachádza v najstaršom hamame (Aga hamami) v meste a pochádza z roku 1454.

Chcela som kúpele vyskúšať, ale keď som videla cez okienko, ako to tam vyzerá, tak som si to veľmi rýchlo rozmyslela. Nahí ležiaci ľudia na nejakom kameni… Uff, moc sa mi to nepáčilo a to mám rada sauny (prišlo mi to tam trochu nehygienické).

 

Čo tak vyskúšať najstarší hamam v Antályi?

Keď som sa o pár rokov vrátila do Turecka, bola som v Antályi, tak som si povedala: „Nastal čas vyskúšať tradičné turecké kúpele.“

Chcela som si moju prvú nevyužitú príležitosť z Istanbulu vykompenzovať a navštíviť najstarší hamam v Antályi, ale… človek mieni a recepčný v hamame mení. ?

Kamarátka Ninny nám ešte z domu online rezervovala miesta v kúpeloch a čakala na potvrdenie. Napísali jej, že majú iba mužských masérov a pýtali sa či sme s tým ok.

Zdalo sa jej to divné, že na to tak upozornili, tak si vyhľadala komentáre a reakcie žien. Ženy písali komentáre typu, že sa im zdalo, že niektoré situácie boli nevhodné, že sa ich maséri dotýkali na nevhodných miestach a že sa k nim nesprávali “respectful” (s rešpektom).

Na základe toho im odpísala: “Budú tí muži respectful? Videla som nejaké negatívne komentáre od žien…”

On na to: “Sorry, môžem to zrušiť.”

Ninny: “Nie, ešte sa dohodnem s kamoškou a dáme vám vedieť.”

5 minút na to jej napísal: “Keď sa vy necítite comfortable (pohodlne) s nami mužmi, tak sa ani my necítime comfortable dať vám masáž.” A zrušil našu rezerváciu… Hm, tomu sa vraví zákaznícky servis…

Zachránil to aspoň tým, že nám odporučil ženský Demirhan hamam. Vedľa je aj mužská časť. Kúpele sú rozdelené. V ženskej časti sú iba ženské masérky a v mužskej mužskí.

 

Vyrážame… smer hamam

Zdroj: Oficiálna stránka Demirhan hamam – Oddelené vstupy do hamamu pre ženy a mužov

Prvý večer sme sa dlhšie zdržali v meste, no napriek tomu, že sa už stmievalo, sme sa rozhodli, že do hamamu skočíme.

Vzali sme si taxík, aby sme zvýšili šancu, že to stihneme pred záverečnou. Bohužiaľ, sme sa tam dostali neskoro. Nestihli by sme absolvovať celú procedúru.

Chceli sme si kúpele užiť naplno, tak sme sa dohodli, že prídeme na druhý deň. Zistili sme aspoň cenu a čo všetko obsahuje balíček. Bolo vidieť, že čo to má hamam už za sebou, ale vyzeral čistý (to je pri hamamoch dôležité).

Do penziónu, kde sme bývali, sme šli pešo, aby sme tam nasledujúci deň trafili samé. Chvíľu sme šli po tmavých a úzkych uličkách. Neobľubujem po zotmení úzke uličky. Fantázia mi vždy začne pracovať (tým blbým smerom) a necítim sa potom príjemne. Je úplne jedno či som na Slovensku alebo v zahraničí.

Keď sme si už vykračovali po hlavnej ulici, tak sa nám prihovorili 3 chalani, ktorí stáli pri mini markete – obchode s potravinami. Začali nás „baliť“.

Vedeli len pár slov po anglicky. Ninny si s nimi snažila trochu pokecať. Ja som nemala náladu na chlapov, tak som si vykračovala pomaly ďalej. Nevenovala som im pozornosť. Ninny ma dobehla a za ňou aj chlapci.

Pýtali si Facebook. Nechápem, na čo im niečo také je, keď ani nevedia spoločným jazykom komunikovať, heh. Nedala im ho. Potom to trochu ľutovala, že sme sa mohli popýtať aspoň na nejaké tipy na výlety, alebo zbehnúť na rande. Hm.. ani nieeeee.

 

Hurá, ideme konečne relaxovať do hamamu

Po celodennom výlete a niekoľkohodinovom sedení v autobuse bol relax geniálny nápad.

Prišli sme sa recepciu, zaplatili sme 100 lír (1€ = 6,3 lír) za balíček, ktorý obsahoval – vyhrievanie sa na mramorovej podložke (niečo ako sauna), píling, bublinkovú a olejovú masáž. Malo to trvať okolo 1,5 hodiny.

Dostali sme kľúče od malej privátnej šatne. Nie skrinky, ale šatne. Boli to také malé bunky s oknami, našťastie nie von na ulicu.

Dostali sme uterák, plachtu a inštrukcie nech sa dáme do plaviek. V hamame musíte mať na sebe spodný diel. Ninny si zabudla plavky, tak si musela nechať spodné prádlo (domov šla naostro :)).

Prvá zastávka bolo vyhrievanie sa na mramore. Bola to pomerne veľká miestnosť. V strede bol v tvare kruhu veľký vyhrievaný mramor. Po okrajoch miestnosti boli miesta na sedenie a vaničky, do ktorých sa napúšťala voda. Mohli ste sa tam schladiť a poumývať. Boli tam i také malé misky na oblievanie. Pripomenulo mi to sprchovanie v Indonézii.

Neviem koľko sme sa vyhrievali, stratila som pojem o čase. Myslím, že to bolo minimálne 30 minút. Už mi začínalo byť blbo z toho tepla.

Zdroj: Oficiálna stránka Demirhan hamam – Miestnosť na vyhrievanie

Vybrala som sa k tým malým vaničkám, po obvode miestnosti a chcela som sa ovlažiť. Masérka ma z vedľajšej miestnosti videla, že tam niečo stváram. Dobehla.

Začala mi asistovať a oblievať ma. Moje protesty, že to zvládnem sama ignorovala a odušu na mňa vylievala ľadovú vodu.

„Už stačí, ďakujem… Stačííí.“ Nad mojimi grimasami, že už som dostatočne schladená, sa len smiala.

Ukazovala, že za chvíľku si nás vezmú na píling.

Nevedela po anglicky. Dorozumievali sme sa posunkami. Mne to nevadí, keď sa chce tak sa dá dorozumieť aj bez slov. Aspoň bola väčšia sranda.

Hamam mi prišiel autentický. Stretli sme tam veľa domácich žien. Aj tri generácie – babka, matka a vnučka. Potom tam boli aj kamarátky, ktoré prišli na pokec relax. Boli tam aj ženy samotné, ktoré popíjali čaj a čítali si v oddychovej miestnosti. Až večer, približne hodinu pred záverečnou, došli 4 turistky.

 

Nevedela som, do čoho idem

Po pár minútach si nás s Ninny zavolali do vedľajšej miestnosti na celotelový píling – kvalitné odstránenie odumretej kože. V miestnosti boli tri lôžka. Okrem mňa a Ninny zavolali na píling ešte jednu pani.

Masérka mi na jedno mramorové lôžko položila moju plachtu. Vrchný diel plaviek šiel dole, aby ma mohli poriadne vydrhnúť. Mala som takú menšiu, ale dosť drsne vyzerajúcu masérku. Gestom mi rázne ukázala ľahnúť. Okamžite som ju poslúchla.

Pýtali sa nás či si chceme dokúpiť kávu na píling (asi 20-40 lír) alebo chceme obyčajné drhnutie. Tuto bola komunikácia dosť výzva. Našťastie, sme sa napokon pochopili.

Bála som jej odporovať (robím si srandu :)). Kávový píling som už absolvovala, páčil sa mi, takže som do toho šla. A chceli sme si dopriať.

Docupitala s kávou. Pripravila zmes do malej misky. Nasadila na ruku uteráčik a vrhla sa na mňa.

Drhla, šúrovala, makala…  Robila to naozaj poctivo.

V mysli som si hovorila: „Sakra, mohla by už ísť na iné miesto, veď hneď začnem krvácať, “ zatínala som zuby.. „Dám to, nie som žiadna bábovka.. Jaj, nech už ide na iné miesto, pomoc….“ Aspoň trikrát som si počas celej procedúry v duchu zafňukala.

Negatívne myšlienky som sa snažila z hlavy vypudiť presladenými idylickými predstavami. Vyrušila ma v tom najlepšom. Nie v tom. Snívala som o tancovaní salsy s mojím brazílskym kamošom.

Capla ma po zadku. Fakt? Ona ma capla po zadku? Kukla som na ňu, že prečo… Ukazuje mi, aby som sa dala na bok.

Týranie, za ktoré som si dobrovoľne zaplatila pokračovalo ďalej.

Žeby pauza.. ? Kdeže.. Zase ma capla. Pre zmenu po stehne.

Zdroj: Oficiálna stránka Demirhan hamam – V podobnej miestnosti prebiehal píling a bublinková masáž

Drhla a drhla a drhla… „Haha, možno sa v tom týraní aj vyžívajú…,“ neodpustila som si v mysli túto poznámku a podvedome som sa usmiala.

Au, kukla som na ňu a zvraštila čelo od bolesti. Pritvrdila. Náhoda alebo videla môj úškrn?

Chrbát bol ešte celkom fajn. Táram. Bolelo to všade. Boky boli dosť zlé. Členky boli úplný des. Všade, kde je jemná koža to bol masaker. OK, keď teraz nad tým uvažujem, tak som fňukala asi viac ako trikrát. 😀

Nič nevynechala. Všetko poctivo vydrhla. Venovala sa aj intímnejším častiam ako zadok a okolie pŕs.

Úplne chápem prečo sa ženy v hamame, kde boli mužskí maséri necítili úplne pohodlne. Keby ma drhol, cápal po zadku a stehnách chlap, mohol si ma nahú (skoro) celú podrobne poprezerať, tiež by mi to nebolo úplne príjemné. Áno, sú zvyknutí na nahé telá, ale aj tak.

V miestnosti mali obrovský sud, do ktorého im tiekla voda. Odtiaľ miskami vodu vyberala a po pílingu ma celú pooblievala.

Opláchla mi podložku a vymyla aj plachtu. Mala som sa ešte postaviť a aj tak ma komplet vyoblievala fajnou teplou vodou.

Masérka odbehla. Jej neprítomnosť som chcela využiť. Chcela som sa ešte trochu pooblievať vodou. Strčila som prsty do prúdu vody, ktorý tiekol z kohútika.

To bola riadna hlúposť.

Fúú, riadne som si v duchu zanadávala. Obarila som si ich.

No nič.. Rýchlo som to predýchala a tvárila sa ako neviniatko. Radšej som si ľahla a tichučko bez pohnutia čakala na ďalšiu časť procedúry.

 

Týranie skončilo a nasledovalo niečo príjemnejšie

Nasledovala bublinková masáž. Fascinovane som sa pozerala, ako robí tie bublinky. Do obliečky na vankúš, tak to vyzeralo, dala zmes vody a prírodného mydla (to písali v popisku procedúr). Otvor pevne rukou stlačila a poriadne potrepala. Zrazu bola obliečka úplne nafúknutá.

Postavila sa s obliečkou nado mňa a vytlačila bublinky von. Niekoľkokrát to zopakovala a zrazu som mala po celom tele teplé mydlové bubliny.

Asi to má mať relaxačný účinok na upokojenie tela po tom pílingovom masakri. Popri tom, ako som mala na sebe bublinky mi dokonca umyla aj vlasy. Potom ma zabalila do uterákov a mohla som si ísť oddýchnuť.

 

To najlepšie nakoniec

S Ninny sme si obsadili hojdacie kreslá. Oddychová miestnosť bola vedľa šatní, kde bola aj recepcia. Slečna nám doniesla čaj. Skoro mi vypadali zuby, keď som ho ochutnala. Bol príšerne sladký.

Majú pomerne premyslený predajný mechanizmus (a myslím, že majú celkom slušnú konverziu – predajnosť). Dávkujú to postupne. Najprv nám predali kávu na píling a potom masku na tvár. Keď už sme tam boli, tak sme kúpili aj to… A nielen my, ale aj domáce ženy.

Masku nám recepčná štetcom precízne naniesla na tvár. Bol to podobný pocit, ako bahno z Mŕtveho mora (prečítať článok si môžete na tomto odkaze). Mali sme počkať, kým zaschne a začne nám sťahovať pokožku.

Toto bola jediná použiteľná fotka (fotila nás slečna z recepcie): S Ninny popíjame turecký čaj s maskou na tvári a čakáme na poslednú časť procedúry – olejovú masáž

Po maske sme zisťovali, kedy sa dostaneme na poslednú časť procedúry – olejovú masáž. Už som sa jej fakt nevedela dočkať.

Čakali sme po maske asi polhodinu. Vypýtala som si nový čaj. Bez cukru. Dostala som ho. Slečna nám vravela, že masáž už onedlho bude. Čakali sme ďalšiu pol hodinu. Už mi aj zima začínala byť, bola tam klíma. Napokon sme sa dočkali.

Masáž prebiehala na poschodí. Opäť sa venovali celému telu. Masírovali všetko. Okolie pŕs, tvár aj zadok…

Inak masáž zadku je super. Len tak medzi rečou – robila som asi 3 roky masérku, tak poznám niekoľko príjemných hmatov. Rada masírujem samú seba. Zadok, nohy a šiju. Kam dočiahnem. Keďže sama sa celotelovo nedokážem poriadne pomasírovať, tak chodievam na masáže (aj keď som v tomto trochu vyberavá – profesionálna deformácia, mám rada svoj štýl masírovania) a do sauny. Zo slovenských sáun mám tiež pár zaujímavých príbehov. Nechám to na niekedy inokedy.

Po masáži sme ešte ostali chvíľku relaxovať. Potom sme sa šli prezliecť a doplatili sme naše extra procedúry (čaj bol zadara). Nechali sme aj tringelt so slovami, že to je pre masérky. Snáď sa to k nim dostalo. Dosť sa tam ženy namakajú.

Podvečer sa to tam dosť zaplnilo, preto sme aj tak dlho čakali na masáž.

Konštatovanie na záver: Stálo to za to. Som rada, že sme mali ženské masérky. Inak by som sa necítila komfortne. Ak ženy, ktoré písali komentáre zo začiatku príbehu, boli prvýkrát v hamame, tak chápem, prečo sa mohli cítiť nepríjemne. Je to rozhodne iné ako u nás doma.

 

Ak sa vám článok páčil alebo poznáte niekoho, kto sa chystá do Turecka, tak sa s ním o článok podeľte. Budem vám vďačná za zdieľanie. Ďakujem. 🙂

Vydajte sa na cesty spolu so mnou aj VY!

Kliknite sem a získajte e-knihu Neposedná cestovateľka, v ktorej nájdete 20 nevšedných príbehov z túlania sa svetom. Môžete sa tešiť na príbehy z Indonézie, Maroka, Turecka, Vietnamu, Čile, Spojených arabských emirátov, Litvy, Poľska či Argentíny. Dobrodružstvo čaká. Pridáte sa?

Written by Martina
Pred pár rokmi som opustila prácu v korporácii a vydala som sa cestou väčšej slobody, ktorá mi dáva možnosť cestovať nielen po Slovensku. Mám rada dobrodružstvo a rada snívam, avšak niečo pre to aj robím, aby sa sen stal realitou. Chcem spomínať na to, čo som zažila a nie to, čo som vlastnila, preto dlho #neobsedím :)