9 miest, ktoré navštíviť v USA (nielen) počas Work and Travel

Program Work and Travel nie je len o práci, ale jeho súčasťou je aj zábava, spoznávanie a cestovanie. Preto sa môžete tešiť na tento článok, v ktorom nám Barbi odporúča 9 miest, ktoré sa jej páčili, ako aj zaujímavé príbehy a zážitky z ciest naprieč Amerikou.

V predchádzajúcom článku sa s nami Barbi podelila o to, čo program Work and Travel so sebou obnáša (ak ste ho nečítali, tak to môžete napraviť, ak kliknete na tento odkaz).

 

9 miest, ktoré sa oplatia navštíviť v USA

Barbi pripravila 9 tipov na miesta, ktoré sa jej páčili počas cestovania po USA v rámci programu Work and Travel. Verím, že sa nimi inšpirujete. 🙂

 

1. San Diego, California

Nie je to zvyčajné miesto, ktoré turisti v Californii navštevujú, no tí čo tam boli, vravia, že je krajšie ako Los Angeles. A je to pravda!

San Diego má krásne pláže, mrakodrapy, nádhernú ZOO a park. Okrem toho je oveľa kľudnejšie a čistejšie ako LA. Odporúčam návštevu La Jolla, kde istotne uvidíte tulene a pláž Coronado, kde ak budete mať šťastie, uvidíte trénovať slávnych Navy Seals (Námorné, vzdušné a pozemné tímy Námorníctva Spojených štátov amerických). 🙂

 

2. Oakland Bay Bridge, San Francisco

Uistite sa, že výhľad na tento most zažijete cez deň, ale aj v noci. Pre mňa bol oveľa krajší ako slávny Golden Gate. Hlavne v noci je krásne nasvietený.

 

3. Santa Monica Pier, Los Angeles

Jedno z najstarších mól má, čo ponúknuť. Odporúčam jazdu na vyhliadkovom kolese pri západe slnka (pozor, vtedy na neho chce ísť najviac ľudí, takže si to treba dobre načasovať!), prípadne si vychutnať západ slnka na pláží vedľa móla.

Na začiatku móla nájdete milú reštauráciu s tematikou Pepka námorníka, kde podávajú vynikajúci clam chowder (rybia krémová polievka) v bochníku chleba.

100 ročné mólo Santa Monica Pier (Zdroj: B.T.)

100 ročné mólo Santa Monica Pier (Zdroj: B.T.)

 

4. Niagara Falls, New York state

Je to také „must see“ (musíte vidieť). Vodopády som videla z oboch strán, teda kanadskej i americkej. Čítala som vo viacerých zdrojoch, že kanadská je oveľa krajšia a musím to potvrdiť. Naozaj, je to tak. Oplatí sa, ak si vybavíte víza a prejdete cez most na kanadskú stranu.

 

5. Grand Canyon, Arizona

Na návštevu vám rozhodne nestačia dva dni, ako sme si to s kamarátkou naplánovali. 😀 Ak vám teda, samozrejme, nestačí sa len rozvážať autobusom po hlavných miestach s výhľadmi a ísť domov.

Ak sa radi prechádzate, tak vám odporúčam nenáročnú cestičku po okraji kaňonu – pozor zaberie dosť času!

Pre pokročilejších “hikerov” zasa odporúčam túru do údolia kaňonu (samých vás tam myslím nepustia). Hlavne si nabaľte veľa vody!

Na výlete v Grand Canyon (Zdroj: B.T.)

Na výlete v Grand Canyon (Zdroj: B.T.)

 

6. Central Park, New York

Opäť klasika s výhľadom na známy hotel Plaza zo Sám doma. Avšak, nie je to len o tom. Nekonečné cestičky vám ponúknu kúsok lesa vo veľkomeste. New York ma veľmi neoslovil, pre mňa je až príliš uponáhľaný a preplnený, ale aj tam som predsa len našla kúsok ticha a kľudu.

 

7. American Museum of Natural History, New York

Múzeá veľmi nemusím. Nebaví ma pozerať sa na umenie, ale sem by som sa isto vrátila. Ak vás zastihne upršaný deň, tak tu sa môžete schovať. Naozaj sa tam dá stráviť veľa hodín, sú tam zaujímavé premietania, interaktívne výstavy, jednoducho každý si tam niečo nájde.

 

8. Wisconsin Dells, Wisconsin

Unikátne pieskovcové formácie a Barbi (Zdroj: B.T.)

Unikátne pieskovcové formácie a Barbi (Zdroj: B.T.)

Tento tip vám sem nedávam len preto, že tam budem už tretí rok pracovať a je to taký môj domov. V súčasnosti je mesto známe tým, že sa tu nachádza veľa vodných parkov.

Avšak ešte dávno pred tým sa stalo známym vďaka dvom veciam – unikátnym pieskovcovým formáciám, ktoré vytvorila rieka Wisconsin River, ktoré sa nachádzajú len na 4 miestach na svete a vďaka fotografii H. H. Bennetta, ktorý bol priekopníkom v zachytení pohybu na fotografiách.

Oba tieto unikáty, máte možnosť vidieť na výlete loďou. Na nej ma najviac zaujala jedna jej časť. H. H. Bennett fotografoval splavovanie dreva na rieke, no nikto mu neveril, že naozaj fotil plaviace sa drevá a ľudí v pohybe. Preto sa rozhodol to dokázať zaujímavým spôsobom.

Našiel skalu, Stand Rock, ktorú od druhej delila menšia priepasť a poslal svojho syna preskočiť cez ňu a snažil sa ho odfotiť v bode nad priepasťou. Vraj na to potreboval až 14 pokusov! Dnes vám na prehliadke ukážu rovnaký preskok, avšak skákať bude rozkošný nemecký ovčiak . 🙂

 

9. Free tour (prehliadka zadarmo)

Počuli ste o koncepte prehliadok zdarma? Vo svete je veľmi známy a našťastie sa dostáva už aj k nám. Jedná sa o organizovanú skupinu ľudí (zväčša žijúcich v meste, kde sprevádzajú), ktorí vás prevedú peši po zaujímavých miestach. A to najlepšie – robia to zadarmo!

Na konci vás požiadajú o dobrovoľný príspevok, ktorého výška je úplne na vás. Motivácia týchto ľudí podať, čo najlepší výkon je veľká a preto sa stretnete s kvalitnými sprievodcovskými službami. Mnohokrát si poviete, že si odmenu od vás naozaj zaslúžia.

Napríklad v San Franciscu nás sprievodca zobral na strechu parkoviska v čínskej štvrti, odkiaľ bol výhľad na Golden Gate, Alcatraz, Coit Tower a Oakland Bay Bridge. Taký výhľad by ste určite sami nenašli.

 

Barbi sa podelila aj o pár zážitkov z ciest

Ľudia sú rôzni

Toto je príbeh, ktorý som zažila ešte v práci v escape roome (únikovej miestnosti). Raz nám tam prišiel chlapík SÁM. Väčšinou tam chodili ľudia v skupinkách alebo aspoň vo dvojici.

Naozaj neviem, či už bol predtým v niečom takomto, či vedel, čo ho čaká, ale povedal: „Nechcem žiadne pomôcky a idem dnu sám.“

Mali sme to v escape room nastavené tak, že si museli pýtať pomoc, ak chceli nejakú nápovedu. Kolegyňa, ktorá pána mala na starosti sa ho však pre istotu pýtala asi po 45 minútach, keď videla, že nič moc toho nevyriešil, či mu nemá poslať pomôcku, kde sa má pozrieť.

Povedal: „Nie.“ Keď po hodine vyšiel, tak mal vylúštené len dve veci a bol strašne nasraný, že to neurobil.

 

Možno tam nájdete aj svoju lásku

Prvý rok som pracovala ako hosteska, usádzala som hostí v reštaurácii. Mala som kolegyňu Rumunku a kolegu Bulhara, ktorý pracoval ako čašník. Nejak si padli do oka a začali spolu chodiť. Myslela som si, že to je len nejaká letná láska.

Avšak, keď som bola rok po skončení toho leta v Bulharsku, tak som písala kolegovi, či by sme sa stretli. Prekvapil ma informáciou, že kolegyňa Rumunka sa k nemu presťahovala a onedlho budú mať aj svadbu. Amerika ich spojila a zostali spolu aj potom. Lásku môžete nájsť naozaj kdekoľvek, aj takto ďaleko od domova. 🙂

 

Chcela som zažiť typickú americkú party

Viete, také párty, ktorú niekto doma zorganizuje, červené umelé poháriky, hudba riadne nahlas, pitie…

V reštaurácii máme ako zamestnanci za leto 4 párty, každý mesiac jednu. Tá posledná je veľká rozlúčková. Udeľujú sa tam aj ceny ako najlepší zamestnanec, manažér, čašník a okrem toho sa pár zaujímavých vecí nájde i v tombole – telka, playstation, Apple hodinky, repráky… Všetko možné.

Dokonca výherca dostane od výhry aj blok, že ju môže ísť vrátiť do obchodu a dostane späť  peniaze. Rátajú s tým, že ten darček (napr. televízor) si nevieme vziať domov, tak že ho môžeme predať. A tieto párty zvykli dosť skoro končiť. Majiteľ sa vždy postavil do stredu miestnosti a zahlásil: „Koniec party. Choďte domov.“

Vždy sme riešili, že kam pôjdeme, pretože sa nikomu ešte domov ísť nechcelo. Manažér kuchyne po tejto poslednej párty povedal, že sa pokračuje u neho. Mal domček v lesíku a susedov pomerne ďaleko. Jeden náš kolega robil popri práci čašníka aj DJ a zrazu sa v dome objavil s celým DJ pultom. Poriadne to tam roztočil, boli aj červené poháriky, zásoby alkoholu z domu, kde bola párty, plus každý doniesol, čo mal (po polnoci v meste nezoženiete nikde alkohol). Takže sa mi splnil taký malý „americký sen“ a zažila som ozajstnú americkú párty.

Americká party (Zdroj: B.T.)

Party v USA (Zdroj: B.T.)

 

Zažila som “šok” na jamajskej párty

Jamajka mi druhé leto nejak prirástla k srdcu. Vo Wisconsin Dells v USA (pracovala som tam počas Work and Travel) je totiž v lete veľa jamajských študentov. Keďže školy sú na Jamajke platené, práce je málo a je zle ohodnotená, študenti chodia na leto do USA makať, aby si zarobili na školné a na život. Je veľmi málo prevádzok v meste, kde nenájdete pracovať ani jedného – sú ozaj všade 😀

Sú to naozaj ľudia s inou mentalitou, ale ak máte otvorenú myseľ, zapáčia sa aj vám. Druhý rok v USA som sa rozhodla, že Jamajku navštívim a navštívim, čo najviac kamarátov. Podľa mňa má najkrajšie pláže Negril, konkrétne 7 Mile Beach.

Jamajka je čím ďalej tým viac obľúbená i u slovenských a českých turistov, ktorí zistili, že Karibik nie je len hotelový all inclusive rezort na Kube alebo v Dominikánskej Republike. Dokonca takémuto typu ubytovania sa odporúčam vyvarovať na Jamajke! Teda, ak chcete zažiť pravú atmosféru.

Na cestovanie po ostrove som využila služby Nity (www.jamajkanita.sk), ktorú naozaj odporúčam, sú to experti na Jamajku. Pri nej si môžete byť istí, že sa vám naozaj nič nestane. (Áno, sú prípady, že zabili turistov, aj nedávne, no neboli to jej turisti ale backpackeri, ktorí išli na vlastnú päsť a do nesprávnych lokalít!)

Montego Bay, Jamaica (Zdroj: B.T.)

Jedna z vecí, ktoré som tam chcela zažiť bola jamajská párty alebo diskotéka. Odporúčam každému v živote raz zažiť takú vec. Na ostrove sa mi to síce nepodarilo, ale v USA vo Wisconsin Dells bola jamajská diskotéka každý týždeň.

Na zopár z nich som bola. Nikdy nezabudnem na tú prvú! Bola som tam asi jedna z dvoch bielych žien, čo mi neprekážalo. Ale ten tanec! Keď som ich uvidela, stála som s otvorenými ústami a nebola schopná slova. Mala som pocit, že sa pozerám na porno v priamom prenose s jediným rozdielom, že aktéri boli oblečení! Pre nás šok, pre nich bežný typ tanca. Neskôr som sa dozvedela od jednej profesionálnej tanečníčky z Nového Zélandu, že sa to volá „daggering“. Videá tohto druhu tanca nájdete aj na Youtube 😉

 

Ako je to s požičiavaním auta?

Musíte byť pripravení, že môžete mať problém s kartami. V USA majú dva typy kariet – kreditná a debetná. U nás vám dajú v banke k účtu väčšinou tú debetnú. Na rôznych internetových fórach a v diskusiách tvrdia, že na požičanie auta potrebujete kartu kreditnú. Mne stačilo použiť moju americkú kartu alebo kartu k českému účtu, kde nemám na nej vyslovene napísané „Debit“.

V druhom prípade požičania auta sa to vyriešilo tak, že sme im s kamarátkou dali všetky karty, ktoré sme mali a povedali, nech si vyberú, ktorú akceptujú, aj keď sú všetky úplne rovnaké 😀 Vybrali si jednu, kde nebolo napísané “Debit”.

Tiež riešia, ak si auto chce prenajať niekto pod 25 rokov – u neho neakceptujú väčšinou debetnú kartu vôbec a platí sa extra poplatok za každý deň za takéhoto šoféra.

Tip, ako to obísť som čítala na nejakom blogu, tak sme to vyskúšali. Môžete sa zaregistrovať na stránke www.usaa.com, ktorá je pre členov armády. Skvelá správa je, že ich výhody môžete využiť, aj keď nie ste členom armády a ani nikto z vašej rodiny nie je členom. Keď sa budete registrovať, tak počas registrácie sa vás na to budú pýtať – vyplňte to pravdivo. Na registráciu budete potrebovať ešte aj Social Security Number – číslo, ktoré získate, ak máte v Amerike oficiálnu prácu.

Ak si cez konto požičiate auto, tak získate výhody ako odpustenie príplatku mladého vodiča pod 25 rokov či odpustenie príplatku za prídavného vodiča a ďalšie rôzne výhody. Poriadne si prečítajte podmienky.

Keď som si ja požičiavala auto v roku 2018, tak som si mohla vybrať zo 4 druhov požičovní. Požičali sme si auto na 4 dni a platili sme spolu nejakých 50 dolárov. Cenu ovplyvňuje aj to, či si požičiavate cez týždeň, víkend a v akej lokalite (väčšinou v požičovniach na letisku máte extra príplatok za to, že je to na letisku).

 

Ubytovanie počas cestovania po USA

Prvý rok som po práci mesiac cestovala s kamarátkou Liubou z Ruska, hlavne po západnom pobreží USA. Šli sme lietadlom, autom, autobusom… Spali sme v hoteloch, hosteloch, cez Airbnb, couchsurfing i v aute. Vystriedali sme kadečo možné.

(Zdroj: B.T.)

Keď sme šli do Yosemitského parku autom, tak som nechcela platiť za kemp. Na území parku, ale nie je možné spať v aute. No my sme v aute spať chceli. Tak sme hľadali mimo parku nejaké miesto, kde by to bolo možné.

Existuje webstránka www.freecampsites.net, na ktorú ľudia píšu o miestach, kde sa môže prespať. Niekde si aj stan môžete rozložiť, niekde je aj ohnisko spravené, aby ste nemuseli platiť za kemp.

Na tejto stránke sme hľadali miesto aj my, kde by sme teda mohli prespať. Sú to väčšinou miesta mimo hlavných ciest. Udané sú tam GPS súradnice. Lenže my sme to naše vyhliadnuté miesto nevedeli nájsť. Šoférovala Liuba. Tvrdila, že vie šoférovať, ale nebola veľmi dobrá šoférka. Okrem toho išla strašne pomaly. Vedeli sme približne, kde má byť to miesto, ale nevedeli sme ho presne nájsť. Už sa zotmelo a my sme stále hľadali tú čistinku. Boli sme tam jediné auto.

Tma, všade vôkol les s vysokými stromami a pomaly sme sa vliekli. Zrazu začala: „Inak takto začína každý horor. Uvedomuješ si to?“

Konečne sme našli nejaké miesto, síce nie to, čo to malo byť, ale zastavili sme tam, zaparkovali a rozhodli sa, že tam budeme spať. Lenže mňa prepadol príšerný strach. Spomenula som si na všetky horory, ktoré som kedy videla (a teda horory nepozerám) a za každým tieňom som niečo nebezpečné videla.

Napokon som tak spanikárila, že som jej povedala: „Ja tu nedokážem spať.“

Pýtala sa ma: „Myslíš to vážne? Nie sú tu žiadne kempy, kam by sme mohli ísť, kde by ešte prijímali ľudí a hlavne sme to tu asi hodinu hľadali!“

Už som bola ochotná za kemp aj zaplatiť, len aby som sa odtiaľ dostala, len nech nespím niekde v lese. Tak sme teda naštartovali, presadli si a išli naspäť k hranici parku. Boli tam búdky, v ktorých cez deň sedeli rangeri (strážnici v parku). Pred týmito búdkami bolo pri ceste také prašné odstavné parkovisko a okolie búdok bolo osvetlené reflektormi. Tam sme zaparkovali a prenocovali

Z ubytovania sme najhoršie mali asi v San Franciscu – hostel ku ktorému sa prechádzalo cez štvrť, kde boli samí bezdomovci. Bol to naozaj taký typický zlý hostel z filmov, kamarátku vraj aj niečo v noci hryzlo 😀

Najzaujímavejší bol couchsurfing v San Diegu, kam sme ani neplánovali ísť. Na Floridu (kde sme pôvodne smerovali) prišiel hurikán a tak sme na radu mojej šéfky, ktorá odtiaľ pochádza, išli do San Diega. Strávili sme skoro týždeň na gauči u jedného softvérového vývojára, ktorý mal rád rýchle autá, voľný život a párty. Prvý večer nás dokonca aj povozil po meste, ukázal nám krásnu vyhliadku na nočné mesto a zobral nás na strechu parkoviska, kde nad nami veľmi nízko lietali lietadlá, nakoľko možno kilometer od nás bola pristávacia dráha letiska. Paráda!

 

Niektorí chcú vybabrať so systémom

Všimla som si, že niektorí ľudia riešia kempingy trochu nezvyčajne. V noci, keď už nikto nestráži vstup, alebo je otočená búdka, že nevidieť na príjazdovú cestu, tak môžu ísť do kempu aj ľudia, ktorí nemajú zaplatený vstup.

Nám sa raz stalo, že sme mali zaplatené miesto v kempe –  dostali sme inštrukcie, v ktorej uličke budeme a ako ho nájdeme. Dostali sme aj tabuľku s menom a na koľko máme kemp zaplatený. My sme sa neskoro vrátili do kempu, bola už tma, keď sme prišli k nášmu miestu, tak tam bolo zaparkované auto a rozložený stan. Pozerala som sa, že čo to má byť. Trikrát som skontrolovala či sme na dobrom mieste. Áno, boli sme.

Klopali sme na stan, no nikto sa neozýval. Bola som už naštartovaná, že im tam normálne vleziem. Potom vyšli konečne nejaké dve baby. Povedali nám, že nechceli platiť za kemp, že po zotmení, keď už väčšina ľudí je v kempe, tak pozerajú, kde je voľné miesto. Takže ony len šli a hľadali, kde by sa mohli rozložiť a či nájdu voľné miesto. Neriešili, že sme tam mali tabuľku s menom. Proste si tam drzo zaparkovali, rozložili stan a hotovo. Takto chceli vybabrať so systémom. Riskovali. Nakoniec sme im tam dovolili nechať stan, lebo my sme stan nemali – spávali sme v aute, ale auto si museli ísť preparkovať.

 

Skúsenosti s organizovaným zájazdom

Keď sme boli v New Yorku, tak sme chceli ísť na Niagarské vodopády. Riešili sme, že ako pôjdeme či lietadlom, autobusom, autom, alebo či pôjdeme cez turistickú agentúru. Keby sme tam mali ísť autom a šoférovať, bolo by to náročné, nakoľko som mohla šoférovať len ja. Uvedomila som si, že môžem šoférovať iba ja vtedy, keď Liuba vošla do kruhového objazdu a chcela odbočiť doľava, do protismeru.

Vravela som jej: „To musíš najprv obísť a tak tam ísť.“

Ona  na to: „A to som, ako mala vedieť?“ Našťastie, som nespala, lebo neviem, ako by to inak dopadlo.

Na výlete pri Niagarských vodopádoch (Zdroj: B.T.)

Tiež sme si to zrátali a keďže sme boli len dve, vyšlo by nás to autom draho. Po prehodnotení všetkých plusov a mínusov, sme sa rozhodli, že si objednáme 4 dňový zájazd.

Na stránkach sa tvária veľmi lacno, ale ak si preštudujete všetky informácie zistíte, že v cene máte len cestu a nocľah, stravu a vstupy si musíte platiť zvlášť, takže sa tá cena vyšplhá aj na dvojnásobok. Avšak stále nás to vyšlo lacnejšie než si to riešiť individuálne.

Z neznáme dôvodu nás s Liubou zadelili do mikrobusu a nie do klasického veľkého autobusu. Mikrobus bol plný do posledného miesta. My dve, dve indické rodinky, starší indický manželský pár a mladšia Indka so svojou mamou.

Všetci mali pridelené miesta, tie naše boli úplne vzadu na štvorsedačke, kde jedna z nás sedela v uličke. To bolo jediné šťastie a šanca na vystretie nôh (a to nespomínam, že ruksaky sme si nemali kam dať, takže nám celú cestu sedeli na nohách). Dohodli sme sa s Liubou, že sa budeme po pár hodinách striedať, aby sme to nejako prežili.

To najhoršie však ešte len prišlo – náš sprievodca. Bol to Číňan, samozrejme, nemám nič proti jeho národnosti, no ako sprievodca zlyhával na celej čiare. Vzhľadom na to, že aj ja sama pracujem ako sprievodkyňa, vedela som zhodnotiť jeho pracovný výkon. Ak by som taký podala ja, ani by mi nedovolili ten zájazd dokončiť 😀 Jeho angličtina mala silný prízvuk a tak mu bolo nesmierne ťažké rozumieť. Názvy miest, kam sme išli nevedel ani poriadne vysloviť (Smithsonian Museum bolo v jeho podaní „Smisosonan Músjum“).

Keď sme niekam išli, tak stále utekal pred nami. Nepovedal nám, koľko času kde strávime, ledva nám dal nejaké informácie. Nebral ohľad na menšie deti, ktoré s nami boli. Indické rodinky nikdy neprišli načas, stále meškali. On nám stále vravel, že máme dodržiavať časový harmonogram, čo úplne chápem. Ale keď stále chodili neskoro, tak urobil to, že my sme všetci sedeli v autobuse a on ďalších 20 minút neprišiel. Sedel v kaviarni a pozeral na nás. Potom povedal, že keď to robíme my, tak to spraví aj on nám nech vieme aké to je 😀

K cene zájazdu sa potom ešte platí povinný tringelt pre sprievodcu a šoféra za každý deň. Vychádzalo to na nejakých 8 dolárov za osobu/deň. Ostatní členovia zájazdu mu dali tú sumu už na začiatku zájazdu, my s kamarátkou nie. Za jeho služby si naozaj nezaslúžil žiadne peniaze. V jeden moment, ku koncu zájazdu, keď sme stáli na odpočívadle, tak si nás zavolal sprievodca bokom. Všetci už boli usadení v autobuse a pripravení vyraziť.

Chcel vedieť, prečo mu odmietam(e) dať tringelty. Slušne som mu vysvetlila, naozaj slušne a neútočne som mu poradila, ako sa zlepšiť vo svojej práci (tieto rady som mu aj o deň skôr povedala pred celým autobusom, keď mi došla trpezlivosť). On sa mi začal smiať do tváre a stále dookola omieľal svoje, že chce naše peniaze. Neviem ako vy, ale keď od niekoho chcem peniaze a ešte je aj mojím zákazníkom, tak myslieť si môžem hocičo, ale smiať sa mu do tváre nebudem. Nakoniec sme mu dali asi 20 dolárov (bola to asi 1/3) s tým, že je to pre šoféra, ktorý nikde nenabúral a doviezol nás v poriadku naspäť.

Zvyšok osadenstva mi neskôr povedal, že mi ďakujú za to, že som sa ozvala a keby vedeli, že bude takýto tak by mu ani oni tie peniaze nedali.

 

Ako ste si mohli v článku prečítať, tak program Work and Travel naozaj nie je iba o práci, ale máte dosť priestoru aj na cestovanie a spoznávanie nových miest.

Ak sa vám článok páčil, budem rada, ak ho budete zdieľať a podelíte sa oň aj s vašimi priateľmi.

 

Ďakujem Barbi za skvelé tipy, príbehy a fotografie.

Written by Martina
Pred pár rokmi som opustila prácu v korporácii a vydala som sa cestou väčšej slobody, ktorá mi dáva možnosť cestovať nielen po Slovensku. Mám rada dobrodružstvo a rada snívam, avšak niečo pre to aj robím, aby sa sen stal realitou. Pracujem ako freelancer, ale niekoľko mesiacov žijem hlavou v oblakoch. Doslova. Pracujem ako letuška. Chcem spomínať na to, čo som zažila a nie to, čo som vlastnila, preto dlho #neobsedím :)