10+1 vecí, ktoré v Indonézii určite zažijete

Ak radi cestujete, chcete zažiť exotiku, nové nezvyčajné veci, byť pri mori, tak vám jednoznačne odporúčam Indonéziu a jej malebné ostrovy.

Do Indonézie som vycestovala, pretože som chcela prekonať svoj strach a vykročiť z každodenného stereotypu. To bol dôvod, prečo som tam nebola na dovolenke, ale na rozvojovej environmentálnej dvojmesačnej stáži cez medzinárodnú študentskú organizáciu. Najlepšie na tom bolo, že som žila priamo v indonézskej rodine, aby som mohla spoznať lepšie tamojšiu kultúru.

Vždy, keď ma niečo nové prekvapilo, tak som si už len povedala: Welcome to Indonesia…

Už je to síce pár rokov, čo som bola v Indonézii, ale veci, ktoré budem popisovať v článku sa nezmenili. Bývala som v meste Semarang, ktoré sa nachádza v centrálnej časti ostrova Jáva. Písal sa vtedy rok 2013. No na to, čo som tam zažila NIKDY nezabudnem.

Indonézia bola tým impulzom, kedy som si uvedomila, že milujem cestovanie. I napriek tomu, že ma okradli, že som naháňala v mojej izbe obrovského potkana alebo, že sme išli v noci na motorkách do nemocnice cez polovicu ostrova, pretože sme sa báli, že mám otravu alkoholom :D. Bolo to nezabudnuteľné dobrodružstvo a moja prvá veľká cesta, na ktorú som sa sama vybrala.

Toto je 10+1 vecí, ktoré na Slovensku nezažijete, ale v Indonézii určite áno:

 

1. Ryža, ryža a ešte raz ryža. Všade, stále a ku všetkému, či sú to raňajky, obed alebo večera. Bez ryže akoby ste ani nejedli. Samozrejme, ryža je domáca potravina, tým pádom tu nájdete aj množstvo ryžových polí.
Indonézska kuchyňa je pomerne štipľavá, ale na druhej strane aj sladká. Najradšej tieto dve chute zmiešajú dokopy. Dokonca aj polievku jedli s ryžou. Keď som sa po dvoch mesiacoch vrátila späť na Slovensko, som nemohla ryžu asi pol roka ani cítiť. 🙂

 

2. Kávové plantáže a špeciálne Kopiluwak preslávili Indonéziu, či je to opačne? 🙂 V každom prípade je Kopiluwak známa, exkluzívna a najdrahšia káva na svete. Viete, to je tá cibetková káva. Zvieratko cibetka (po indonézsky luwak) zje zrelé kávové plody, ktoré prejdú jej tráviacim traktom až von z jeho tela (proste ich zje a potom vykaká :)).

Aj keď nie ste milovníkom kávy, odporúčam vám, aby ste ju i napriek (alebo práve preto) nezvyčajnému spôsobu získavania ochutnali a práve na mieste odkiaľ pochádza. Ak sa vám podarí, tak sa určite zastavte na kávových plantážach, kde vám ju aj špeciálne pripravia. Je to super zážitok. Kopiluwak mi tam chutil viac, ako keď som ho skúšala iba v kaviarni. Na veľa miestach ponúkajú lacnejšie prevedenia, ale pozor na to, nie je to originál. Nenechajte sa oklamať.

 

3. Špeciálne sprchovanie a používanie toalety. Áno, aj do Indonézie prenikol vplyv Európy, takže tu nájdete aj klasické toalety a sprchy. Avšak na veľa miestach stále prevládajú tradičné indonézske kúpeľne. Sprcha pozostáva z vaničky, kam si treba napustiť vodu, a malého vedierka, ktoré slúži na oblievanie. K dispozícii máte (iba) sviežu studenú vodu.

Toalety používate tak, že v podstate čupíte, a tak vykonávate svoju potrebu. Toaletný papier budete častokrát hľadať zbytočne. Namiesto neho nájdete vedro s vodou. Áno, máte sa umyť, ale utrieť sa už nemáte do čoho. Vonku je teplo, za chvíľku už budete suchí. 🙂 Mydlo tiež na väčšine miest hľadáte zbytočne.

Raz sme boli vonku v meste a ja som si potrebovala súrne odskočiť. Tak ma kamoši (domáci) vzali do potravín. Boli celkom maličké, tak ma príjemne prekvapilo, že tam mali toalety. Dôvod prečo to spomínam je ten, že domáci, ktorý okupoval wc predo mnou sa tam hneď aj osprchoval. Keď vyšiel von bol komplet mokrý, pretože sa nemal do čoho utrieť. Oni to proste neriešia.

 

4. Pripravte sa, že v Indonézii je tma už o šiestej a väčšina ľudí chodí spávať okolo deviatej. Bujarý nočný život, na aký sme zvyknutí doma, tu veru nečakajte. Niekoľko disko barov sa tu, samozrejme, dá nájsť, len ich navštevuje málo ľudí, keďže sú pomerne drahé. Alkohol v bežných obchodoch nenájdete a ceny európskych značiek alkoholu sú niekoľkokrát vyššie ako u nás. Preto si alkohol zvyknú vyrábať sami a nie vždy to dopadlo bez ujmy. Na Bali sme ochutnali kokosové víno. Trochu sme sa báli, ale potom sme to riskli. Našťastie, sme to prežili bez ujmy.

Keď kamoši organizovali party (bývali na kopci v letnom sídle s bazénom u takých boháčov), tak sme si zvykli v potravinách kupovať “limonádu”, ktorá mala asi 0,5 % alkoholu. To bolo jediné pitie s alkoholom, ktoré sa nám oficiálnou cestou podarilo kúpiť. Inak po 3 fľaškách som cítila, že mi to stúplo do hlavy. Pri tých vysokých vonkajších teplotách to účinkuje. 🙂

Bazén v letnom sídle, v ktorom bývali moji kamoši stážisti

Kamoš, ktorý šiel neoficiálnou cestou s domácimi kupovať pivá mi prezradil, že sa stretli s týpkom (ktorého dopredu kontaktovali) v tmavej uličke, keď sa už stmievalo. Doniesol im čiernu igelitku, v ktorej boli pivá. Dali mu prachy a zmizol. 🙂

 

5. Repelent sa zrazu stane vaším najlepším priateľom a bude stále s vami, aby vám bol po ruke, a v prípade núdze vám mohol pomôcť. Mňa komáre milujú, ale nie je to vzájomné. Musela som kombinovať krémy proti komárom a rôzne spreje. Ich komáre sú odolnejšie ako tie naše. Našťastie, ich repelenty sú naozaj silné a aj účinné.

 

6. Autá a motorky. Volant sa na autách nachádza na opačnej, teda na pravej strane, a jazdí sa po ľavej. Zažijete tu okrem toho boom motoriek. Je ich tu naozaj nespočetné množstvo. Motorky sú efektívnejšie ako autá, preto sú aj tak veľmi využívané.

Vďaka motorke sa všade dostanete rýchlejšie a nebudete uväznení v neskutočne častých dopravných zápchach. Ak nie ste dobrý vodič, môžete si svoj vodičský preukaz kúpiť bez potreby robiť testy, a to len za 3× vyššiu cenu ako bežné. Okrem toho tu nájdete aj plno ľudí, ktorí nevlastnia vôbec žiadny preukaz. Teda aspoň toto mi povedali domáci. 🙂

Celkom tomu verím, pretože nie raz som videla šoférovať DETI. Áno, čítate dobre – DETI. Niektoré vyzerali, že nechodia ešte ani do školy. A často boli na motorke všetci členovia rodiny – otec, mama, 2 či 3 deti a ešte aj nákup.

 

7. S prechodmi pre chodcov si netreba lámať hlavu. Ak chcete prejsť na druhú stranu, tak si jednoducho prejdete tam, kde sa vám to páči, či už idete cez dvoj- alebo štvorprúdovú cestu. Vtedy zažijete, ako sa cítia malé zvieratká, ktoré sa snažia dostať na druhú stranu živé. 🙂

Prechody pre chodcov nie sú veľmi časté a aj keď som nejaký aj sem-tam našla, tak ho vodiči úspešne ignorovali. Takže som nemala veľmi na výber, ak som sa chcela niekam dostať.

 

8. U nás máme väčšinu vecí elektronických, ale tam všetko robia ľudia. Samozrejme, neplatí to všade. No mám v rukáve hneď niekoľko príkladov.

V obchodnom dome skoro pri každom stojane s oblečením stojí jedna predavačka. V autobusoch vám oznamuje ďalšiu zastávku kričiaci človek pri dverách. Hľadáte voľné parkovacie miesto? Alebo neviete zaparkovať, prípadne vycúvať? Nevadí na všetko je tu nejaký človek.

Keď sme boli na ostrove Karimunjawa (veľmi sa mi tam páčilo), tak sme bývali v ubytovaní nad vodou. Naša domáca, keď sa už stmievalo, začala chytať chobotnice iba na špagátik (žiadna udica), tak isto ako aj ten pán vyššie na obrázku. Poprosila som ju či si to môžem vyskúšať tiež, ale mne sa na rozdiel od nej nepodarilo nič chytiť. Ona chytila tri chobotnice za sebou (mali sme ich potom na raňajky).

 

9. Náboženstvo. Prevládajúcou vierou je v Indonézii islam. Modlenie prebieha viackrát za deň a v rôznych časoch v závislosti v akom meste sa nachádzate. Po niekoľkých dňoch vás modlenie o tretej hodine ráno už vôbec nezobudí. Bude to pre vás informácia, že sa máte prehodiť na druhý bok a budete si ďalej spokojne odfukovať a počítať ovečky.

Na ostrove Bali je prevládajúcim náboženstvom hinduizmus. Musím vám povedať, že sa mi to veľmi páčilo. Bolo krásne a farebné. Sochy mali sukničky, každý väčší dom mal vlastný oltár, kde dávali bohom obete v podobe jedla, ovocia či kvetín. Panovala tam taká zvláštna a pokojná atmosféra.

Takto vyzerá na Bali hinduizmus v praxi

 

Foto s ostatnými stážistami, ktorí boli v indonézskom kostýme

Foto s ostatnými stážistami, ktorí boli v indonézskom tradičnom oblečení

10. Belosi tu pútajú dosť veľa pozornosti. Často sa vás domáci pýtajú, či sa s nimi odfotíte. Deti na vás kričia: „Hello“ a kývajú vám. Prípadne počujete, ako si okolo šepkajú: „Aha tam je ´bule´“, to znamená turista. Na rovinu si povedzme – skôr biely turista. Číňan je turista tiež, ale nikoho nenapadne naňho kričať tiež. 🙂

Keď už sme pri tom fotení. Raz sme boli na jednej akcii, niečo ako naše trhy (plno stánkov s rôznymi vecami, plno jedla a pitia). Navliekli ma do holandského kostýmu (moje protesty, že som Slovenka ignorovali, beloch ako beloch, chápete :)) a potom sa so mnou stále chcel niekto fotiť.

Vyvrcholením večera bolo, keď sa pri mne začal tvoriť dav a len sa domáci striedali, aby si so mnou mohli spraviť foto. Doslova mi zamrzol úsmev na tvári. Už som sa nevládala toľko ceriť. Ktovie na koľkých facebookových newsfeedoch som sa objavila. 😛

Vtedy som pochopila, ako sa cítia celebrity. Ok, ok celkom som si užila tých dlhých 15 minút slávy. Ostatní stážisti sa na tom riadne zabávali.

Nakoniec ma prišla vyslobodiť jedna kočka z nášho dobrovoľníckeho projektu. Chytila sa ma a nechcela sa už odo mňa vzdialiť. Posielala všetkých, ktorí sa ku mne chceli priblížiť preč. Bola to moja bodyguardka. 🙂

Na druhý deň (na tom istom festivale alias trhu) ma obliekli do ich tradičného oblečenia. Teda, nie tak úplne. Nepočítali s tým, že nemám veľkosť S ako väčšina domácich žien. Mali pre mňa pripravenú krásnu vyšívanú košeľu, ale nezmestila sa na mňa. Našli mi teda aspoň obyčajnú bielu košeľu, ale sukňu som mala ich tradičnú…

 

11. Pláže. More. Západy a východy slnka. Skvelé bolo, že popri stážovaní som mala dosť času aj na cestovanie a spoznávanie krajiny. Užila som si mnoho západov a východov slnka pri mori, objavili sme úžasné (aj opustené) pláže, brázdili sme ostrovy na motorkách, vychutnali sme si krásne čisté more, bývali sme v ubytku nad vodou… Bol to pre mňa raj.

No, netreba zabúdať, že tak, ako každá krajina, aj Indonézia má svoju svetlú, ale aj temnú stránku. Ale o tom možno niekedy nabudúce.

Verím, že sa vám článok páčil, možno ste sa aj trochu zasmiali a dozvedeli sa aj niečo nové. Budem rada, ak dáte článku like alebo ho budete zdieľať.

 

Toto je doplnená a vynovená verzia článku, ktorý som pôvodne napísala pre student.dnes24.sk

Written by Martina
Pred pár rokmi som opustila prácu v korporácii a vydala som sa cestou väčšej slobody, ktorá mi dáva možnosť cestovať nielen po Slovensku. Mám rada dobrodružstvo a rada snívam, avšak niečo pre to aj robím, aby sa sen stal realitou. Pracujem ako freelancer, ale niekoľko mesiacov žijem hlavou v oblakoch. Doslova. Pracujem ako letuška. Chcem spomínať na to, čo som zažila a nie to, čo som vlastnila, preto dlho #neobsedím :)