Ako išli 3 baby na vlastnú päsť k Mŕtvemu moru

Mŕtve more som mala na zozname miest, ktoré chcem v živote navštíviť. Okrem toho si myslím, že je to povinná zastávka pre všetkých, ktorí sú v Izraeli.

A ja som tam bola. 🙂 Nemohla som teda ignorovať fakt, že som tak blízko.

Dohodli sme sa s kolegyňami, že si spravíme výlet. Chceli sme ušetriť a výlet si spraviť zaujímavejším, tak sme zvolili cestu hromadnou dopravou namiesto zájazdu. Vyšlo nás to o polovicu lacnejšie.

Ak vás zaujíma, ako sa k Mŕtvemu moru môžete ľahko dostať aj vy, tak čítajte ďalej.

 

Prvá zastávka bol Jeruzalem

Z Tel Avivu sme išli k Mŕtvemu moru cez Jeruzalem. Zistili sme, že z Tel Avivu ide k moru aj priamy autobus, ale chodí iba raz denne. Nechceli sme to riskovať. Okrem toho išiel z inej autobusovej stanice, ktorá bola od nás pomerne ďaleko (asi 20 minút taxikom).

Centrálna autobusová stanica Tel Aviv a prebiehajúca kontrola pri vchode 41

Bývali sme v centre mesta. K Centrálnej autobusovej stanici sme to mali asi 10 minút pešo. Nachádza sa na ulici Levinski.

Odporúčam vám používať navigáciu maps.me (mobilná aplikácia), ktorá funguje aj offline. Využívali sme ju pomerne často, keď sme nechceli zablúdiť. Mapy sú skvele prispôsobené pre peších turistov. Sú tam vyznačené malé, úzke aj slepé uličky. V Maroku nás aplikácia veľakrát zachránila pred neželaným blúdením. 🙂

Pri autobusovej stanici som sa pýtala vojakov, kde je vstup do stanice, pretože sme tam videli iba samé obchody. Znavigovali nás, aby sme vošli cez vchod 41. Sekuriťák nám skontroloval tašky, či tam nemáme nič nebezpečné a pustil nás dnu.

Ocitli sme sa vo veľkom nákupnom centre na štvrtom poschodí. Vďaka tabuliam sme sa dostali k okienku na predaj lístkov (ticket office). Inak autobusová stanica je celkom dobré bludisko. Vyšli sme až na 6. poschodie. Odtiaľ chodí aj autobus do Jeruzalema.

Chlapík v okienku na predaj lístkov asi nemal svoj deň. Bol nepríjemný. Chceli sme zistiť, koľko času máme na prestup v Jeruzaleme a ako často chodia autobusy, aby sme nemali problém vrátiť sa domov.

Odsekol nám: „Neviem kedy chodia autobusy z Jeruzalema k Mŕtvemu moru. Opýtajte sa v Jeruzaleme.“ Sklamal nás takýto prístup. Lenivec jeden. Samozrejme, že by to vedel pozrieť v systéme, ale sa mu nechcelo.

Nabíjanie telefónov v autobuse cez USB prípojky

Išli sme na informácie. Tetuška mi veľmi nerozumela. Pokoj, pokoj. To sa stáva. Hovorím Deni: „Skús sa s ňou nejak dohovoriť.“ Nešlo to. Po niekoľkých minútach sme sa, konečne, nejak rukami nohami pochopili. Aleluja… Teta nám vytlačila časy autobusov.

Videli sme, že na nástupišti už stojí autobus a onedlho odchádza. Kúpili sme si lístky u vodiča. Výhoda kúpi lístkov pri priehradke je tá, že môžete platiť kartou. Autobus do Jeruzalema chodil každých 15-20 minút.

Jedna jazda z Tel Avivu do Jeruzalena stála 16 šekelov (1 euro je cca 4 šekele) a trvala asi 45 minút. Autobusová spoločnosť sa volala Egged (www.egged.co.il) – majú v busoch aj wifi a aj USB prípojky na nabíjanie telefónov.

 

Hurá, sme v Jeruzaleme

V Jeruzaleme sme vystúpili na centrálnej autobusovej stanici. Na prestup sme mali cca 15 minút. Keď sme si kupovali lístok k Mŕtvemu moru, tak sa nás pán pri priehradke pýtal, na akú pláž chceme ísť. Nevedeli sme. „Ktorú nám odporúčate?“ Bol naozaj veľmi milý a poradil nám dobre. Odporučil nám pláž Kalia. Jedna cesta stála 21,5 šekelov (kúpili sme si hneď spiatočný lístok).

Pri nástupe do autobusu nám šofér povedal, že je tam pláž, kde je vstup zdarma, no nie sú tam sprchy. Museli by sme si doplatiť (ešte 16 šekelov na jednu cestu) a išli by sme cca o hodinu dlhšie. Usúdili sme, že to sa neoplatí. Ostali sme pri pôvodnom pláne – smer Kalia. Na pláži sa platilo vstupné 57 šekelov. Finančne by sme moc neušetrili a hlavne sme chceli čas stráviť na pláži, nie zbytočne dlho v autobuse. Okrem toho, bez sprchy by sme to fakt nedali.

Možno šofér hovoril o inej pláži a možno sme mu zle rozumeli, pretože mi môj známy Majo povedal: “My sme boli na bezplatnej pláži a boli tam aj sprchy i toalety.”

Len tak na porovnanie. V brožúrke s výletmi bola cena k Mŕtvemu moru z Tel Avivu 89 dolárov (z Jeruzalema 83 dolárov). Nás celý výlet vyšiel o polovicu menej i napriek tomu, že sme šli na platenú pláž a ako bonus sme mali pár zážitkov navyše.

Okolo Mŕtveho mora sa nachádza množstvo pláží. Nájdete tam aj s bezplatným aj s plateným vstupom. Niektoré sú v hotelovom komplexe, iné nie. Je si z čoho vyberať.

Keď som sa s Majom bavila o Mŕtvom mori, tak mi povedal zaujímavú vec: „Mimo pláží sa určite nekúpte, pretože je to nebezpečné. Kdekoľvek môže byť tekutý piesok (quicksand).”

S pánom šoférom sme sa dohodli, že nás upozorní, kedy máme vystupovať. Vodiči hlásia všetky zastávky, ale keď si poviete, tak to bude len plus.

Určite sa pozerajte von oknom. Videla som beduínske obydlia aj nejaké zvieratká. Okolie vyzeralo ako púšť, ale bol to dáky druh horniny.

Beduínske obydlia, cesta, krajina, kopce – svet za oknom

Ako sme sa blížili k Mŕtvemu moru, cesta klesala, a tak nám zaľahlo v ušiach. Uvidíte aj tabule pri ceste v akej hladine sa nachádzate.

Pán šofér zahlásil: „Kalia,“ a ukazoval nám, že sme na mieste. Kývnutím hlavy sme poďakovali a vystúpili sme z autobusu. Obzerali sme sa okolo seba, kde to sme. Vpravo – púšť. Vľavo – púšť. Hm, to bude ešte zaujímavé.

 

Sme na zastávke Kalia: “Čo teraz?”

Na zastávke som si všimla nápis: Free shuttle bus. Minimum 4 persons.“ Boli sme len tri, ale všimli sme si, že okrem nás na zastávke vystúpili ešte dve kočky. Peťa na ne kričí. Hovoríme im: „Mohli by sme si zavolať shuttle bus.“ Jedna z nich bola v Izraeli na stáži, ako sme sa neskôr dozvedeli, dala nám telefón s izraelskou SIM. Denisa zavolala na číslo uvedené v inzeráte.

Medzi tým sa pri nás zastavil týpek v modrej škodovke. Vraví: „Pracujem na Kalia pláži a som z toho shuttle busu.“ Nezdalo sa nám to, keďže prišiel na osobnom aute. Nebolo to auto pre minimum 4 ľudí, ako písali na plagátiku. Tvárime sa nedôverčivo a hovoríme mu, že nemáme záujem.

Nechcel sa nechať odbyť. Stále trval na tom, že tam pracuje a chce nás vziať. Vytočil na svojom telefóne niekoho a podal ho Peťke, ktorá sa s ním bavila. Hovorili sme jej: „Na druhej strane telefónu môže byť hocikto a hocičo ti môže natárať.“ Chlapík to vzdal a povedal nám, že pre nás príde za chvíľu ten väčší shuttle bus.

Neboli sme si isté či je to ozaj tak, pretože týpek, s ktorým Denisa telefonovala zložil telefón. Vybrali sme sa pešo. Kočky, ktoré sme stretli už na Kalia pláži boli a vraveli, že to nie je ďaleko, asi 10-15 minút pešo.

Už sme na zastávke a neďaleko Kalia pláže

Po pár minútach, keď sme už boli v polovici cesty sa dovalila pomaľovaná dodávka. Zastavila. Vyzerala trochu pochybne, ale verili sme, že je to TEN shuttle bus. Bol to on. Keď sme vystúpili na parkovisku neďaleko vstupu do areálu pláže, tak sme zbadali týpka, ktorý nás tam chcel zaviesť. Uznali sme, že neklamal (haha).

Každá sme zaplatili 57 šekelov a pustili nás do areálu. Výhoda komplexu bola, že tam bola prezliekareň, toalety, sprchy (aj na pláži), reštaurácia, suvenír obchod (možno sa niekomu zíde), bar na pláži, udržiavaná pláž s ležadlami i slnečníkmi.

 

Legenda o Sodome a Gomore

Milujem legendy. A preto, keď som natrafila na legendu o Mŕtvom mori, tak som vám ju sem musela dať.

Legenda hovorí, že mestá Sodoma a Gomora boli v biblických časoch priamo tu. Kedysi bolo toto miesto prosperujúce – plné olivových a pomarančových hájov. Obyvatelia oboch miest boli výnimočne krásni a bohatí, ale chýbala im láska a viera. Boli poháňaní mocou a peniazmi.

Boh pozoroval ich hriechy. Jedného dňa nariadil svojim anjelom, aby otvorili jaskyňu strachu. Nasledujúce ráno sa ľudia zobudili zdesení. Strach začal ničiť ich srdcia, ale ani vtedy sa neobrátili k Bohu a nežiadali o jeho pomoc. O pár hodín neskôr sa na tom mieste už nenachádzalo nič živé.

Sodoma a Gomora zmizla z povrchu zemského. Miesto, ktoré kedysi prekvitalo bolo len neplodnou pôdou, ktoré sa premenilo na more plné sĺz obyvateľov a v ktorom nebol žiadny život. A tak toto jazero začali nazývať Mŕtve more.

Pozrite si video (v angličtine) a dozviete sa aj ďalšie zaujímavosti o Mŕtvom mori.

Vo videu odznela veta, ktorá sa mi veľmi páči: “Mŕtve more pomáha ľuďom späť do života, a preto ho často nazývajú aj 8 div sveta.”

 

Čo je v Mŕtvom mori zakázané?

Pred vstupom do vody sme si prečítali, čo všetko je zakázané.

Neskákať, neponárať sa, nešpliechať, nepiť vodu… Pousmiala som sa nad tým, že je dokonca predpísaná poloha vo vode. Máme začať v sediacej polohe a potom si ľahnúť na chrbát.

Kolega mi vravel, že on niekde čítal, že poloha na bruchu je zakázaná, aby sa návštevníci náhodou neutopili. My sme polohy striedali. Musím uznať, že ležanie na bruchu je celkom náročné na krk. Nakoniec sme aj my skončili v najpohodlnejšej polohe – ležmo na chrbte.

Dočítala som sa fórach, že odporúčaný pobyt v Mŕtvom mori je okolo 20 minút.

Už sa blížime k Mŕtvemu moru, no dali sme si pauzu na krátku fotosešn 🙂

Minulý rok som bola pri Mŕtvom mori prvýkrát. Keď som tam vliezla, tak som bola unesená. Fakt to nadnášalo. Aj druhýkrát ma to nadchlo. Neviem, ako je to možné, ale úplne sme si zabudli dať fotku, ako čítame noviny v mori 🙂

Viacerí kolegovia mi vraveli, že sa k Mŕtvemu moru neoplatí ísť a keď, tak iba raz. Priznám sa vám bez mučenia, že ja by som tam išla aj tretíkrát.

 

Určite sa natrite aj bahnom

Samozrejme, sme sa museli natrieť aj liečivým bahnom a vychutnávali sme si výhľad na more i Jordánsko v “príjemných” 40 stupňoch.

Z mojej prvej návštevy som vedela, že nie je bahno ako bahno a bolo treba nájsť to správne – liečivé. Dali sme sa do reči s domácimi, ktorí nám ukázali miesto, kde je vraj TO liečivé bahno. Či to bolo ono alebo nie neviem, ale ponatierali sme sa ním. Bolo tmavšie ako mali ostatní.

Správne sa to má (vraj) robiť tak, že si bahno na seba namažete a čakáte, kým začne uschýnať, praskať a scvrkávať sa. Budete cítiť, ako sa vám naťahuje koža. Je to zvláštny pocit, no celkom uspokojivý a príjemný.

Keď sa potom osprchujete je to skvelé. Budete sa cítiť oveľa čistejší (a nie len preto, že zmyjete zo seba bahno :)). Budete mať pocit, ako by ste mali na pokožke nejaký ochranný filter. Mne to prišlo trošku mastné (neviem to popísať), akoby som mala oveľa hladšiu a pevnejšiu pokožku.

Okrem toho aj inhalácia (dýchanie) slaných výparov je dobré na dýchacie cesty. Pri mori stretnete veľa ľudí s rôznymi kožnými problémami a alergiami.

Liečivé bahno už mám na sebe a môžem sa sušiť 🙂

 

Tipy, ktoré sa vám budú hodiť

1.  Aspoň 24 hodín pred kúpaním sa nehoľte. Prečo? Pretože vás môže pokožka so stretnutím s veľmi slanou vodou štípať, svrbieť a bolieť. Denisa skoro nevliezla do vody, príšerne ju štípalo podpazušie. Našťastie, sa nakoniec odhodlala aj napriek bolestiam. Ja som sa síce tesne predtým neholila, ale objavila som ranky, o ktorých som ani nevedela, že ich mám. Slaná voda sa dostane všade. Po chvíľke bolesť prestane. Len na začiatku je to veľmi intenzívne a nepríjemné.

2. Odporúčam vám dať si pokrývku hlavy – čiapku, klobúk či šatku, kvôli teplu a aj kvôli tomu, aby vám zadržiavala pot. Ak sa náhodou pozabudnete a utreli by ste si oči či ústa/pery mokrou rukou, tak to budete poriadne ľutovať. Je to nepríjemné, štípe a bolí to. Vtedy by ste zistili, ako rýchlo dokážete utekať do sprchy. Ja som si to natrénovala (vtedy mi do smiechu nebolo :)).

3. Po pláži okolo mora nebehajte bosí. Zem strašne páli. Bola celkom sranda pozorovať ľudí, ktorí to skúšali zvládnuť bez topánok. Ja som sa tiež o to pokúsila. Au.. Jedna pani dokonca vyskočila na Peťu, pretože sa nestíhala dostať do mora a hrozne ju pálili nohy.

4. Do mora choďte opatrne. Šmýka sa to. Pri kraji mora uvidíte kúsky vyzrážanej soli. V mori sa vám budú zabárať nohy do blata. Nezľaknite sa.

5. Nezabudnite ani na opaľovací krém. Slnko silno hreje, aj keď vo videu (vyššie) spomínali, že sa nemusíme báť spálenia. Hm, napriek tomu som sa radšej natrela.

6. Dbajte o pitný režim. Doneste si dosť tekutín, aby vám neprišlo zle a nekrútila sa vám hlava.

Nachádza sa tam bar, ktorý je najnižšie položeným barom na svete. Smutné je, že kedysi stál kúsok od mora a dnes je more od baru niekoľko metrov vzdialené. Mŕtve more sa každým rokom zmenšuje. Ako som sa dočítala, tak Mŕtve more má dnes už len jeden prítok z rieky Jordán.

 

Dlho tam nevydržíte

Asi po troch hodinách sme to zabalili. Veľmi slaná voda a príšerné teplo veľmi vyčerpávajú. Pozreli sme si kedy nám ide autobus späť do Jeruzalema (a potom do Tel Avivu). Mali sme info z internetu, vytlačené časy zo stanice a pre istotu sme sa opýtali aj na „recepcii“ pláže. Všade boli iné odchody autobusu. Bolo to zaujímavé zistenie. Nič sme nechceli nechať na náhodu, pretože to bol predposledný autobus domov.

Na zastávku nás vzal náš nový „kamarát“ šofér na Škode. Peťa sa mu chválila: „My sme z Českej republiky a odtiaľ sú Škodovky.“

Išli sme na zastávku pre istotu oveľa skôr. Verili sme, že nejaký autobus pôjde. Zastavili nám aj dáke mikrobusy a pýtali sa nás či potrebujeme zviesť: „Nie, ďakujeme. Čakáme na autobus, už máme lístky.“ Potešilo nás, že ak by náhodou žiadny bus nedošiel, tak si môžeme stopnúť aj mikrobus.

Na zastávke bolo ozaj horúco. Nebolo sa veľmi kam schovať. Hypnotizovali sme cestu, už len, aby niečo prišlo. Začala sa nám míňať voda. Asi po 45 minútach prišiel na zastávku jeden mladý chalan. Hneď sme sa ho začali pýtať či je domáci, či vie kedy príde autobus: „Každú chvíľu.“

„To sme si vraveli aj my a čakáme tu už trištvrte hodinu. Všade nám dali iný čas odchodov,“ i on mal iný rozpis. Ukazoval nám ho na mobile.

Asi po 20 minútach sme zbadali autobus. Vyskočili sme na rovné nohy a s nádejou v očiach sme naňho uprene zízali. No ten len okolo nás presvišťal. Akoby sme boli len vzduch. Číslo na autobuse bolo správne, ten tam mal stáť. Fakt sme nepochopili prečo nezastavil. Začali sme sa trochu báť či vôbec niečo príde.

„Počkáme ešte.“

Na mňa prišla kríza a strašne moc som si už potrebovala odskočiť cikať. Bol tam taký sympatický kríček, na ktorý som už teda riadne dlho čumela, no bála som sa, že príde bus v tom najlepšom. 😀

Kočky ma povzbudzovali, nech v pohode idem, že to iste stihnem. „Ešte chvíľku vydržím, aj keď v buse tú hoďku a pol asi nezvládnem.“

Po pár minútach som sa postavila: „Ok, idem na to. Kričte na mňa, ak náhodou príde. Nie, že ma tu necháte,“ dodala som so smiechom.

Pre istotu som ešte škúlila na cestu a snažila sa zistiť či už niečo náhodou nejde. No nič pripomínajúce auto alebo autobus tam nebolo.

Ponáhľala som sa za krík… (reklamná prestávka :)). Už som sa začala obliekať, keď na mňa kočky kričali: „Maťaaaa, autobus. Zastavil. Ponáhľaj sa.“ Zákon schválnosti sa potvrdil.

Rozbehla som sa a popri tom, ako som si zapínala nohavice. Pár ľudí sa z autobusu pozeralo. Asi to bola celkom komická situácia.

K Mŕtvemu moru vám piatok a v sobotu neodporúčam ísť, pretože Izraelčania majú sviatok šabat. V piatok chodia autobusy dosť obmedzene a posledný autobus domov išiel okolo 13-tej. V sobotu nechodia autobusy vôbec. Ak by ste tam napriek tomu chceli ísť tieto dni, tak si môžete požičať auto.

 

K Mŕtvemu moru môžete ísť autom

Tretia možnosť, ako sa dostať k Mŕtvemu moru je, že si požičiate auto. My sme tak neurobili, pretože ja šoférovať (moc) neviem a kolegyne si zase na Izrael netrúfali.

Treba myslieť aj na to, že požičanie auta niečo stojí, je nutné si ho dopredu objednať, riešiť dáke papierovačky, niekde vyžadujú mať na karte dostatok peňazí… Pre nás bolo teda najľahšie vybrať sa na výlet autobusom.

Ak chcete pohodlie, tak je to pre vás skvelá voľba. Výhodou auta je taktiež to, že môžete ľahko (nemusíte sa spoliehať na autobusové spoje) skombinovať návštevu mora s výletom do Jeruzalema alebo k starovekej pevnosti Masada. Nachádza sa kúsok od Mŕtveho mora na okraji Judskej púšte. Lokalita je na zozname UNESCO a má viac ako 2000 rokov.

Fotografie Masady vytvoril: Majo Marián

My sme Masadu nestíhali, tak som sa na názor opýtala Maja, ktorý tam bol: „Masada bola super, ale zas nič také, kde by som sa chcel ísť pozrieť znovu. Do Masady sme išli priamo autobusom z Jeruzalema (lístok stál okolo 40 šekelov a cesta trvala asi 2 hodiny). Platili sme vstup okolo 40 šekelov, ale to sme nemuseli. Nikto nič neriešil. Na pevnosť sme mohli ísť lanovkou (cca 20 šekelov). Odporúčam vám ísť pešo. Cesta nám trvala asi pol hoďku. Je to krajšie, aj keď možno by bolo fajn vyskúšať aj lanovku.

Masada je obrovská zrúcanina. Ostali už len kamene. Na všetkých múroch je čierna čiara. Pod čiarou sú pôvodné múry, ktoré sa zachovali a nad čiarou je všetko, čo sa už opravovalo či dorábalo. Z vrchu si môžete vychutnať aj výhľad na Mŕtve more a Jordánsko.

Z Masady je to k Mŕtvemu moru asi 15 minút autom. My sme mali smolu, že v dobe, keď sme tam boli nešli žiadne autobusy asi 3 hodiny. Tak sme stopovali.”

Stopnúť auto nám trvalo 30 minút. Podľa mňa je to dobre na to, že sme boli dvaja týpkovia. Keďže sme to skúšali len vtedy raz v celom Izraeli, tak neviem či to je šťastie, že tak skoro sme niečo stopli, alebo nešťastie, že nám to toľko trvalo. 🙂 Každopádne ľudia boli v pohode a aj nás šofér, ktorý celú dobu rozprával po španielsky s mojím mexickým kamošom. Vtedy som mu teda vôbec nič nerozumel. :)”

 

Verím, že sa vám článok páčil a našli ste tu množstvo užitočných informácií. Budem vám vďačná za zdieľanie, aby sa informácie šírili medzi ľudí.

Vydajte sa na cesty spolu so mnou aj VY!

Kliknite sem a získajte e-knihu Neposedná cestovateľka, v ktorej nájdete 20 nevšedných príbehov z túlania sa svetom. Môžete sa tešiť na príbehy z Indonézie, Maroka, Turecka, Vietnamu, Čile, Spojených arabských emirátov, Litvy, Poľska či Argentíny. Dobrodružstvo čaká. Pridáte sa?

Written by Martina
Pred pár rokmi som opustila prácu v korporácii a vydala som sa cestou väčšej slobody, ktorá mi dáva možnosť cestovať nielen po Slovensku. Mám rada dobrodružstvo a rada snívam, avšak niečo pre to aj robím, aby sa sen stal realitou. Chcem spomínať na to, čo som zažila a nie to, čo som vlastnila, preto dlho #neobsedím :)